V pondelok 31. marca si v Pate pripomenuli 80. výročie oslobodenia obce spod nadvlády fašistov počas druhej svetovej vojny. Zároveň sa konalo odhalenie novovybudovaného pamätníka obetiam I. a II. svetovej vojny. Na slávnostnom akte sa zúčastnili veľvyslanci Ukrajiny Myroslav Kastran a Rumunska Calin Fabian, poslanec NR SR Branislav Škripek, generálny sekretár Českej a Slovenskej obce delostreleckej ppráp v. v. Marian Ďurina, predseda OO SZPB Jozef Jansky, Zväz vojakov SR v Seredi zastupoval jeho predseda pplk. v. v. Ondrej Urban, prednostka OÚ Galanta Eva Slaninová, primátor Serede Ondrej Kurbel, riaditeľka Múzea v Seredi Mária Diková starostovia okolitých obcí a mnoho ďalších hostí. Čestnú stráž zabezpečili vojaci zo Serede. Mimoriadnym hosťom bola 95-ročná Herta Vyšná, bývalá občianka Paty, ktorá ako 13-ročná jediná z celej komunity Židov v Pate prežila holokaust.
Novovybudovaný pomník odhalili veľvyslanci Ukrajiny a Rumunska. Ukrajinský veľvyslanec Myroslav Kastran vo svojom príhovore okrem iného povedal že – „z historických prameňov je známe, že obec Patu oslobodili ukrajinskí vojaci zaradení do Druhého ukrajinského frontu maršala Malinovského. Práve oni zohrali kľúčovú úlohu pri oslobodzovaní Paty a okolia. Boli to v noci z 31.3. na 1. 4. 1945 práve jednotky 7. gardovej armády, 27. gardového zboru a 93. gardovej divízie. Bola to ich odvaha, rozhodnosť a obetavosť, ktoré umožnili úspešný postup spojeneckých vojsk a návrat mieru obyvateľom Slovenska“.
Po príhovore starostu obce p.Jozefa Berčíka a kladenia vencov program pokračoval v kultúrnom dome, kde pán Ondrej Urban urobil prítomným prednášku o tom, ako prebiehalo oslobodzovanie Paty, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok hovoril o deportácii občanov židovskej národnosti zo Slovenska.
Na podujatí udelil starosta obce Jozef Berčík Čestné uznania a Plakety obce bývalým učiteľom Albíne Cicákovej, Jozefovi Kukučkovi a Márii Šabíkovej za dlhoročnú prácu pri vzdelávaní mnohých generácií mladých ľudí v Pate, Alžbete Tomšovej za dlhoročnú prácu v Zbore pre občianske záležitosti a Jozefovi Lehockému za celoživotnú hráčsku, trénerskú a funkcionársku prácu v patanskom futbale.
Zároveň udelil Čestné občianstvo Milanovi Čambálikovi, za dlhoročnú prácu vo funkcii tajomníka predsedu a starostu Obecného úradu v Pate. Čestné občianstvo udelil starosta obce tiež bývalej občianke Paty Herte Vyšnej.
V kultúrnom programe vystúpil spevácky zbor z Paty GLÓRIA, Sebastian Franko, Mária Tóthová, LPH Muzika, Daniela Dorosenyová a žiaci ZŠ v Pate.
Nenechajme si kradnúť dejiny susednými národmi:
K tomu to textu by som pridal ešte zmienku o bitke 26.-27. augusta 1652 pri Veľkých Vozokanoch, kde slovenská šľachta s jedným práporom a sedliakmi rozprášili 4000 tureckých janičiarov. Padli aj 4 bratia Esterházyovci.
Pomník – Sochu leva nad tureckou zástavou vytvoril v roku 1896 Vojtech Markup z Hámrov.
500 rokov od Moháča: Keď sa Slovensko stalo štítom Európy
v kalendári dejín sa blížia dátumy, ktoré zásadne zmenili osud nášho národa i celej strednej Európy. Rok 2026 so sebou prináša jedno z najosudovejších výročí – 500 rokov od bitky pri Moháči. Táto udalosť, často nazývaná „hrobom stredovekého Uhorska“, predurčila život našich predkov na dlhé dve storočia.
Tragický deň pri Moháči
Dňa 29. augusta 1526 sa na bitevnom poli stretli vojská uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského s obrovskou presilou osmanského sultána Süleymana I.. Samotný boj bol prekvapivo krátky – trval len približne dve hodiny, no jeho následky boli katastrofálne.
Mladý, len 20-ročný kráľ Ľudovít nezomrel rukou nepriateľa. Počas chaotického ústupu sa pod ním v rozvodnenej rieke Csele splašil kôň. Kráľ, uväznený v ťažkom železnom brnení, sa nedokázal vyslobodiť a utopil sa. Spolu s ním padla veľká časť nobility a vysokých cirkevných hodnostárov, čo spôsobilo úplný kolaps štátu.
Slovensko sa stalo novým srdcom kráľovstva. Paradoxne práve táto porážka urobila z územia dnešného Slovenska na takmer 200 rokov jadro a kultúrne centrum Uhorska. Kým južné oblasti (dnešné Maďarsko) obsadili Turci, naše územie zostalo v relatívnom bezpečí pod kontrolou Habsburgovcov.
• Bratislava sa v roku 1536 stala oficiálnym hlavným mestom, kde v Dóme sv. Martina korunovali celkovo 19 panovníkov.
• Trnava sa stala „slovenským Rímom“ a centrom vzdelanosti po tom, čo Ostrihom padol do rúk Turkov.
Život v tieni polmesiaca
Južné Slovensko sa stalo bojovou nárazníkovou zónou. Na obranu pred tureckými nájazdmi vznikol unikátny systém pevností a strážnych veží, tzv. “vartoviek”.
• Komárno: Nepremožiteľná pevnosť, ktorú Turci nikdy nedobyli.
• Nové Zámky: Moderná šesťuholníková pevnosť, ktorá však po zrade a výbuchu prachárne padla na 22 rokov do rúk Osmanov.
• Banská Štiavnica a Červený Kameň: Miesta, ktoré museli byť opevnené, aby chránili zlato, striebro a strategické zásoby zbraní.
Hoci pevnosti držali armádu v šachu, prostý ľud trpel pod brutálnymi nájazdmi, vypaľovaním dedín a odvliekaním do otroctva. Mnohí naši predkovia skončili na trhoch s otrokmi v Istanbule.
Záchrana sa nám dostala z rúk poľského kráľa. Koniec tureckej nadvlády priniesla až bitka pri Viedni v septembri 1683. Poľský kráľ Ján III. Sobieski, ktorého pápež poveril velením, viedol najväčší jazdecký útok v histórii. 18 000 jazdcov vrátane elitných „okrídlených husárov“ rozprášilo osmanskú armádu.
Podľa legendy Viedenčania po bitke objavili v tureckom tábore vrecia s kávou, čím položili základ kaviarenskej kultúre, a pekári začali piecť pečivo v tvare polmesiaca – dnešné lúpačky, rožky, či croissanty – na oslavu víťazstva nad „polmesiacom“.
Dedičstvo tohto víťazstva si pripomíname dodnes – práve 12. september je v katolíckej cirkvi sviatkom Mena Panny Márie práve na počesť tohto triumfu. A hoci kráľ Ján III. Sobieski nemá sochu vo Viedni, jeho jazdecký pamätník môžeme hrdo navštíviť u nás, v Štúrove.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A, advokát
bývalý vojak z povolania