od JUDr. Marián Ďurina | 8. feb 2026 | Sociálna oblasť |
Vážení priatelia, prevzali sme tento blog. Veď čítajte:
Keď sa spravodlivosť pre dôchodcov mení na maratón
Sociálna poisťovňa dlhodobo nekoná v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ani s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Pri výklade a aplikácii tohto zákona sa neraz správa svojvoľne, čím poškodzuje nemalú skupinu poistencov – najmä dôchodcov.
Môžeme len dúfať, že si Sociálna poisťovňa uvedomuje, že vystupuje v postavení správneho orgánu. Z tohto postavenia jej vyplýva povinnosť rešpektovať právne názory vyslovené najvyššími súdmi, a to aj v ich predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Prax však ukazuje, že medzi touto povinnosťou a realitou je priepastný rozdiel.
Na mieste je preto otázka: prečo sa máme obracať na generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne so žiadosťou o revíziu rozhodnutia ústredia, keď obe inštancie vychádzajú z rovnakého právneho oddelenia? A prečo má poistenec nadobudnúť dojem, že stojí na opačnej strane barikády než inštitúcia, ktorá by mu mala slúžiť?
Dôchodcovia ako slabší článok systému
Osobitne znepokojujúce je, že tento prístup dopadá na jednu z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – dôchodcov. Tých, ktorí už nemajú čas, energiu ani prostriedky viesť dlhé právne spory. Napriek tomu sú nútení obracať sa na súdy, ktoré sú samy preťažené. Tieto spory často trvajú tri, štyri roky, niekedy aj dlhšie. Pre mnohých dôchodcov to už nemusí znamenať reálne a prežité víťazstvo.
Aby bolo jasné, o čo ide: existuje skupina poistencov, ktorí boli počas svojho aktívneho pracovného života zapojení do viacerých sociálnych poistných systémov. Sociálna poisťovňa im však odmieta priznať dávky a nároky, ktoré im vyplývajú nielen zo samotných platných zákonov, ale aj z Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, ako aj z bohatej judikatúry najvyšších súdov.
Paradoxom je, že Sociálna poisťovňa si je tohto stavu dobre vedomá. V nejednom prípade bola súdmi donútená svoje rozhodnutia prehodnotiť a zmeniť v prospech poistencov. Napriek tomu akoby išlo o výnimky, nie o impulz na systémovú nápravu.
Kde je štát, keď má chrániť?
Možno je už načase, aby do riešenia tohto problému vstúpila aj prokuratúra. Na samom konci totiž vyvstáva nepríjemná otázka: nie je aparát štátu na vymáhanie spravodlivosti len drahou kulisou, ktorej úlohou je vytvárať dojem dostupnosti spravodlivosti pre občana?
Nechcem veriť, že je to tak. Úprimne však priznávam, že pochybnosti sa mi postupne vkrádajú do mysle.
Príbeh, na ktorý sa nezabúda
Na záver by som rád spomenul jednu pravdivú udalosť.
Moja mama pracovala v Sociálnej poisťovni ešte v časoch, keď sa inštitúcia volala Úrad dôchodkového zabezpečenia. Bola jednou z tých, ktorí počítali dôchodky. Často si domov nosila smutné príbehy ľudí, s ktorými sa počas práce stretávala. Ako dieťa som ich počúvať nechcel – nevedel som to spracovať.
Raz mi rozprávala o starej pani, ktorá od rána sedela na lavičke na chodbe úradu, schúlená pod kabátom. Zrejme niečo vybavovala, alebo si aspoň myslela, že vybavuje. Úradníci chodili okolo nej a málokto jej venoval pozornosť. Veď bola predsa na správnom mieste – tam, kde sa má pomáhať seniorom.
Poobede už boli chodby prázdne. Keď sa úradníci chystali domov, všimli si, že stará pani si na lavičke ľahla a spí. Rozhodli sa ju zobudiť. Už sa to nepodarilo.
Prípad starej pani sa „vyriešil“. Bez prieťahov. Bez odvolaní. Bez súdov.
Neviem – a ani si to nechcem myslieť – že by Sociálna poisťovňa dnes preferovala podobné riešenia. No keď vidím, ako ľahostajne a tvrdo vie vystupovať voči dôchodcom, mrazí ma.
A to by nás malo mraziť všetkých.
(autor Ing. P. J.)
—
ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
JUDr. Marián Ď U R I N A, generálny sekretár
ul. Sibírska č. 1608/4, 831 02 BRATISLAVA – 3
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
od JUDr. Marián Ďurina | 4. apr 2025 | Nezaradené |
V pondelok 31. marca si v Pate pripomenuli 80. výročie oslobodenia obce spod nadvlády fašistov počas druhej svetovej vojny. Zároveň sa konalo odhalenie novovybudovaného pamätníka obetiam I. a II. svetovej vojny. Na slávnostnom akte sa zúčastnili veľvyslanci Ukrajiny Myroslav Kastran a Rumunska Calin Fabian, poslanec NR SR Branislav Škripek, generálny sekretár Českej a Slovenskej obce delostreleckej ppráp v. v. Marian Ďurina, predseda OO SZPB Jozef Jansky, Zväz vojakov SR v Seredi zastupoval jeho predseda pplk. v. v. Ondrej Urban, prednostka OÚ Galanta Eva Slaninová, primátor Serede Ondrej Kurbel, riaditeľka Múzea v Seredi Mária Diková starostovia okolitých obcí a mnoho ďalších hostí. Čestnú stráž zabezpečili vojaci zo Serede. Mimoriadnym hosťom bola 95-ročná Herta Vyšná, bývalá občianka Paty, ktorá ako 13-ročná jediná z celej komunity Židov v Pate prežila holokaust.
Novovybudovaný pomník odhalili veľvyslanci Ukrajiny a Rumunska. Ukrajinský veľvyslanec Myroslav Kastran vo svojom príhovore okrem iného povedal že – „z historických prameňov je známe, že obec Patu oslobodili ukrajinskí vojaci zaradení do Druhého ukrajinského frontu maršala Malinovského. Práve oni zohrali kľúčovú úlohu pri oslobodzovaní Paty a okolia. Boli to v noci z 31.3. na 1. 4. 1945 práve jednotky 7. gardovej armády, 27. gardového zboru a 93. gardovej divízie. Bola to ich odvaha, rozhodnosť a obetavosť, ktoré umožnili úspešný postup spojeneckých vojsk a návrat mieru obyvateľom Slovenska“.
Po príhovore starostu obce p.Jozefa Berčíka a kladenia vencov program pokračoval v kultúrnom dome, kde pán Ondrej Urban urobil prítomným prednášku o tom, ako prebiehalo oslobodzovanie Paty, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok hovoril o deportácii občanov židovskej národnosti zo Slovenska.
Na podujatí udelil starosta obce Jozef Berčík Čestné uznania a Plakety obce bývalým učiteľom Albíne Cicákovej, Jozefovi Kukučkovi a Márii Šabíkovej za dlhoročnú prácu pri vzdelávaní mnohých generácií mladých ľudí v Pate, Alžbete Tomšovej za dlhoročnú prácu v Zbore pre občianske záležitosti a Jozefovi Lehockému za celoživotnú hráčsku, trénerskú a funkcionársku prácu v patanskom futbale.
Zároveň udelil Čestné občianstvo Milanovi Čambálikovi, za dlhoročnú prácu vo funkcii tajomníka predsedu a starostu Obecného úradu v Pate. Čestné občianstvo udelil starosta obce tiež bývalej občianke Paty Herte Vyšnej.
V kultúrnom programe vystúpil spevácky zbor z Paty GLÓRIA, Sebastian Franko, Mária Tóthová, LPH Muzika, Daniela Dorosenyová a žiaci ZŠ v Pate.
Download (DOCX, 2.05MB)
od JUDr. Marián Ďurina | 28. feb 2024 | Sociálna oblasť |
Zaoberám sa problematikou nízkych dôchodkov manželiek dôstojníkov a práporčíkov býv. ČSĽA. V prílohe uvádzam žiadosť ČASOD na MPSVaR SR novému ministrovi Mgr. E. Tomášovi a tiež odpoveď z MPSVaR SR. Tam som písal už 2x, ale oni na to ani po “zmene” vlády nezabudli. Stále nás odkazujú, aby túto záležitosť riešili silové rezorty, t. j. MO SR a možno MV SR (aj ich sa to týka, hoci nie až v takom rozsahu ako v armáde). Tak to vyzerá, aby sme sa začali pýtať priamo na MO SR, ako s tým hodlá naložiť.
ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
– občianske združenie –
so sídlom SR, ul. Sibírska č. 4, 831 02 BRATISLAVA – 3, IČO: 42 185 611
bankové spojenie: SK53 8330 0000 0021 0180 8913 FIO Banka a.s.
SFIWT/BIC kód: FIOZSKBAXXX reg. č.: VVS/1-900/90-24415 na MV SR
—————————————————————————————————-
V Bratislave, dňa 27.11.2023
Vážený pán
Mgr. Erik T O M Á Š, minister
– MPSVaR SR –
Špitálska č. 4 – č. 8
811 09 B R A T I S L A V A – 1
VEC: C H C E T E N A O Z A J P O M Ô C Ť Ž E N Á M….?
– nový legislatívny podnet
Vážený pán Mgr. Erik T O M Á Š, minister,
až príliš často sa stretávame pri riešení zložitých dôchodkových nárokov občanov, ktorí nie
vlastnou vinou sa ocitli v komplikovaných problémoch vyplývajúcich z preferovanej I. a II. kategórie
funkcií (najmä v dôsledku výkonu služby v ozbrojených a bezpečnostných zborov bývalej ČSSR).
Pred dvomi rokmi dňa 26.09.2021 (nedeľu) o 11,15 hodine a 11,21 hodine Váš ministerský
predchodca v relácii televízie TA 3 „V politike“ niekoľkokrát uviedol, že chce vykonať odškodnenie
žien v dôsledku doterajšej nesprávnej legislatívnej úpravy. Nespozorovali sme, že tak aj urobil.
Naše občianske združenie ČASOD si dovoľuje reagovať na jeho podnet o odškodnení žien a o
uvažovanej zmene dôchodkového zákona. Chceme Vám pripomenúť ťaživý osud mnohých žien, ktoré
sa stali manželkami vojakov z povolania slúžiacich v ozbrojených zboroch ČSSR, alebo príslušníkov
bezpečnostných zboroch ČSSR (policajtov) a ktorý je mnohým úplne neznámy.
Vo väčšine vyspelých krajín majú príslušníci silových rezortov vždy osobitné sociálne,
dôchodkové, nemocenské a úrazové zabezpečenie a oveľa kvalitnejšie výsady, ktoré zohľadňujú
osobitné postavenie príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov štátu. Príslušníci ozbrojených
a bezpečnostných zborov vykonávajú mimoriadne dôležitú štátnu službu v služobnom pomere,
upravenú osobitnými predpismi, charakteristickými znakmi, ktorými z hľadiska potreby osobitnej
úpravy ich sociálneho zabezpečenia sú predovšetkým dočasnosť, prechodnosť (už nie celoživotnosť
ako kedysi) služobného pomeru, strata úzko špecializovanej kvalifikácie po jeho skončení a vysoká
miera zdravotnej rizikovosti, ktorú nemožno eliminovať, pričom v súhrne ide o činnosti, vykonávané
v prioritnom záujme štátu. Výsluhový dôchodok je vo svojej podstate čiastkový dôchodok, ktorým sa
zhodnotí len časť odslúžených rokov. Popri tom panuje trvajúca beznádej a neistota na ďalšom
zamestnaní v civilnom sektore o ktorej sa aj sami denne presviedčate.
Služba v silových rezortoch nie je dnes celoživotným zamestnaním, akoby sa niekomu zdalo. Na to
zabúdajú mnohí politici, novinári, či teoretici z rôznych inštitútov. Príslušníci ozbrojených zborov
musia totiž spĺňať striktné požiadavky na dobrý zdravotný stav, telesnú kondíciu a fyzickú zdatnosť,
psychickú odolnosť, ktoré jednoducho exspirujú okolo 45 rokov veku, teda veľmi skoro pred vekom
ich fyzickej staroby. To je prirodzený, biologický proces, aj mimo našej vôle – s tým nič nenarobíte.
Ďalším faktorom je kariérny princíp uplatňovaný v niektorých zložkách ozbrojených
a bezpečnostných zborov. Skončením služby pred dosiahnutím veku fyzickej staroby alebo vznikom invalidity
sa bývalý vojak (policajt) stáva novou pracovnou silou na trhu práce, čo v spojení so špecifickou
vojenskou (policajnou), kvalifikáciou a vekovým znevýhodnením vytvára veľmi nepriaznivé
podmienky pre jeho ďalšiu pracovnú činnosť. Dôsledkom je nielen rapídny pokles príjmu, ale aj
prechodná, ba až trvalá nezamestnanosť. Preto nevyhnutne musí existovať regulačný mechanizmus
eliminujúci dôsledky tohto stavu, starobný (invalidný) dôchodok príslušníka ozbrojených zborov, ako
aj od neho odvíjajúce sa sekundárne sociálne dávky pozostalých, teda vdovský a sirotský. Politici,
novinári a teoretici z rôznych inštitútov práve na toto by nemali zabúdať a myslieť aj na tieto
nevýhody, ktoré určite nastanú po skončení vojenskej (policajnej) kariéry každého vyslúžilca. Kto ho
potom zamestná, nevie nik, lebo garancie neexistujú žiadne.
Okrem zákonov, smerníc a nariadení, ktoré spoľahlivo regulovali vojenskú a policajnú službu
existovali aj ROZKAZY vojenských veliteľov. Vojenský a policajný rozkaz je príkaz
nadriadeného vojaka (policajta) voči vojakovi (policajtovi) podriadenému, ktorý má zvláštnu povahu a
je kvalitatívne iným prejavom veliteľskej vôle, než sú obvyklé príkazy, pokyny alebo požiadavky.
Ukladá sa ním podriadenému vojakovi (policajtovi) konkrétna povinnosť niečo vykonať alebo sa
naopak nejakého chovania zdržať. Jeho funkciou je bezprostredná realizácia úloh ozbrojených
a bezpečnostných síl, t. j. bojovej a výcvikovej činnosti, bojovej pripravenosti, vnútornej
organizovanosti a činnosti vojenskej a policajnej správy. Neuposlúchnutie rozkazu je trestným
činom , za ktorý hrozí trest odňatia slobody v základnej sadzbe až na päť rokov. Aj jeho príprava je
trestná a kvalifikované skutkové podstaty prichádzajú do úvahy vtedy, pokiaľ je napr. spáchaný v
skupine, so zbraňou alebo za bojovej situácie. Neuposlúchnutie rozkazu hoci i z nedbanlivosti , pokiaľ
tým dôjde k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu splnenia dôležitej služobnej úlohy, tak potom v
základnej sadzbe hrozí až jeden rok odňatia slobody. Takto to prosím funguje v silových rezortoch SR
dodnes a v silových rezortoch bývalej ČSSR to fungovalo obdobne.
Títo príslušníci silových rezortov v bývalej ČSSR boli povinní takmer okamžite vykonávať službu
a zásah na rôznych miestach podľa akútnych potrieb na celom území štátu. Personálna mobilita bola
bezprostredne spojená so sústavným sťahovaním sa nielen príslušníka ozbrojených a bezpečnostných
zborov ČSSR, ale bezprostredne aj jeho celej rodiny, manželky a detí. Tento kľúčový fakt sústavne
uniká z pozornosti neskúsených politikov a MPSVaR SR, alebo ľudí, ktorí o výkone služby pre štát
nevedia nič. Nemuselo to mať priamy dosah na jeho mesačný príjem, ale malo (a aj dnes má) výrazne
negatívny dosah predovšetkým na príjem, a tým aj na vlastné dôchodkové poistenie – na jeho
druhého manželského partnera (manželku)! Manželka vojaka (alebo policajta) na to dnes najviac
dôchodkovo dopláca a na to sa úplne zabúda a nikto to nie je ochotný riešiť!!! Sociálne a dôchodkové
zákony SR sú poriadne deravé a nejednoznačné a tento fakt ani MPSVaR SR dodnes uspokojivo
nevyriešilo, pretože mu to uniklo z pozornosti a riešenie len odkladá. Táto dôchodkovo postihnutá
manželka spravidla nedobrovoľne musela zakaždým ukončiť svoje doterajšie zamestnanie a musela
otrocky nasledovať svojho manžela (dôstojníka) v úplne inom mieste výkonu vojenskej služby,
opakovane sa stávala novou pracovnou silou na trhu práce, veľmi často so základným platom, bez
výrazných benefitov a výhod. Sú známe (a aj celkom bežné) prípady, že sa tieto rodiny príslušníkov
silových rezortov až 11x museli sťahovať po všetkých kútoch ČSSR o ktorých nemáte ani tušenia.
A neslúžilo sa len v Bratislave a Prahe, ale aj tam, kde „líšky“ dávali dobrú noc! Manželka vojaka
z povolania sa zväčša musela sama postarať o výchovu maloletých detí a na každom novom
pracovisku začínať vždy od nuly, pretože manžel bol sústavne vo výkone vojenskej služby. Niet sa ani
čomu diviť, že dnes dostáva starobný dôchodok iba 200.-€ mesačne (alebo veľmi nízky) a o dôvody
a príčiny tohto stavu sa nikto nezaujíma. Vy by Ste mali odškodniť tieto manželky. Takáto manželka
príslušníka silového rezortu sa totiž stala nevinnou obeťou výkonu služby svojho manžela, to bola
príliš krutá daň za výkon jeho vojenskej služby! Tieto opisované okolnosti neboli založené na istote,
ale na nepredvídateľnosti a nečakanosti, nuž čo mala v tej drastickej situácii robiť? Musela
uprednostniť rodinu, pretože ostatné riešenia boli všetky zlé! Táto manželka vojaka z povolania bola
vždy vystavená bezprostrednej hrozbe nezamestnanosti a musela sústavne začínať odznova a odznova
v novom zamestnaní, prípadne aj na inej, málo kvalifikovanej a platenej práci alebo až na koncovej
pozícii. Alebo nebolo pre ňu v rôznych kútoch ČSSR zamestnanie žiadne, aj to sa stávalo! Resp. sa
musela zakaždým sa podrobiť a absolvovať aj rôzne ďalšie školenia a prípravu na nové zamestnanie,
iného druhu. Toto dnešné dôchodkové vákuum manželky, dnes nie je nikde uspokojivo riešené, úplne
sa na to zabudlo. Preto sa musí nevyhnutne vytvoriť nový pregnantný regulačný mechanizmus,
eliminujúci dôsledky tohto katastrofálneho stavu na dôchodkové zabezpečenie aj manželiek,
príslušníkov ozbrojeného a bezpečnostného zboru ČSSR. Mali by Ste aj tomuto problému venovať
pozornosť. Preto očakávame, že oceníte túto snahu o odškodnenie žien a my Vám ponúkame aj takú
možnosť – aby Ste na niektoré ženy na odškodnenie nezabudli.
Vážený pán minister, našich členov povzbudil návrh Vášho predchodcu na odškodnenie žien,
pretože spôsobuje úľavu a odbúrava napätie v ich radoch, v ich rodinách a spoločnosti. Oni položili
svoju veľkú obeť na oltár vlasti, teraz je rad na Vás, aby Ste to zohľadnili.
Autori každého návrhu na odškodnenie žien, by mali byť ľudia, ktorí mali a majú skúsenosti
s výkonom služby v ozbrojených a bezpečnostných zborov ČSSR (dnes SR) a preto sa nádejame, že aj
oni dostanú priestor na zverejňovanie a presadzovanie ich argumentov, tvrdení a spravodlivejších vízií.
Sme presvedčení, že MPSVaR SR má určite dosť erudovaných právnikov, aby túto zložitú tému
zvládli a slovenskej verejnosti korektne vysvetlili, než aby sa o tejto téme vyjadrovali laici
a neskúsené osoby, alebo osoby bez relevantných informácií.
Uvítali by sme, aby o týchto zložitých dôchodkových a sociálnych témach sa mala možnosť vždy
vyjadriť aj druhá strana, teda aj my, pretože ich pokladáme za nedostatočne riešené. Vieme to robiť spoločne?
Sme ochotní Vás navštíviť a problémy vysvetliť kedykoľvek.
Hlavným cieľom v oblasti správneho procesu je poskytnutie spravodlivej ochrany právam a oprávneným
záujmom všetkým účastníkom dôchodkového konania, teda aj manželkám príslušníkov
silových rezortov bývalej ČSSR prostredníctvom vydávania bezchybných a spravodlivých správnych
rozhodnutí. Ide o komplexný problém, ktorý dnes nevyrieši jeden antidiskriminačný zákon ani
rodičovský bonus. Neférový je podľa nás celý doterajší dôchodkový systém. Ženy výchovou ďalšej
generácie vykonávajú množstvo neplatenej práce, prispievajú k ekonomickému rastu a HDP tejto
krajiny. Odmenou má byť menej peňazí, strata zručností a tiež nižšie starobné dôchodky, čo je
absolútne nespravodlivé.
ZÁVER:
Veríme, že naším podnetom sa podarí usmerniť Vašu pozornosť na oveľa objektívnejšie
a spravodlivejšie posudzovanie dôchodkových a sociálnych problémov žien – manželiek príslušníkov
ozbrojených a bezpečnostných zborov bývalej ČSSR. Za Vašu odpoveď a pozitívne riešenie tohto
podnetu dopredu ďakujeme.
S úctivým pozdravom
ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
JUDr. Marián Ď U R I N A
generálny sekretár
Odpoveď MPSVaR SR
od JUDr. Marián Ďurina | 28. sep 2021 | Sociálna oblasť |
ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
– občianske združenie –
so sídlom SR, ul. Sibírska č. 4, 831 02 BRATISLAVA – 3, IČO: 42 185 611
Vážený pán
Bc. Milan K R A J N I A K, minister
– MPSVaR SR –
Špitálska č. 4 – 8
811 09 B R A T I S L A V A – 1
VEC: C H C E T E N A O Z A J P O M Ô C Ť Ž E N Á M….?
nový legislatívny podnet
Vážený pán Bc. M. KRAJNIAK, minister,
až príliš často sa stretávame pri riešení zložitých dôchodkových nárokov občanov, ktorí nie vlastnou vinou sa ocitli v komplikovaných problémoch vyplývajúcich z preferovanej I. a II. kategórie funkcií (najmä v dôsledku výkonu služby v ozbrojených a bezpečnostných zborov).
Dňa 26.09.2021 (nedeľu) o 11,15 hodine a 11,21 hodine Ste v relácii televízie TA 3 „V politike“ niekoľkokrát uviedli, že chcete vykonať odškodnenie žien v dôsledku doterajšej nesprávnej legislatívnej úpravy.
Naše občianske združenie ČASOD si dovoľuje reagovať na Váš podnet o odškodnení žien a o uvažovanej zmene dôchodkového zákona. Chceme Vám pripomenúť ťaživý osud mnohých žien, ktoré sa stali manželkami vojakov z povolania slúžiacich v ozbrojených zboroch ČSS(F)R, alebo príslušníkov bezpečnostných zboroch ČSS(F)R (policajtov).
Vo väčšine vyspelých krajín majú príslušníci silových rezortov vždy osobitné sociálne, dôchodkové, nemocenské a úrazové zabezpečenie a oveľa kvalitnejšie výsady, ktoré zohľadňujú osobitné postavenie príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov štátu. Príslušníci ozbrojených a bezpeč-nostných zborov vykonávajú mimoriadne dôležitú štátnu službu v služobnom pomere, upravenú osobitnými predpismi, charakteristickými znakmi, ktorými z hľadiska potreby osobitnej úpravy ich sociálneho zabezpečenia sú predovšetkým dočasnosť, prechodnosť (nie celoživotnosť) služobného pomeru, strata úzko špecializovanej kvalifikácie po jeho skončení a vysoká miera zdravotnej rizikovosti, ktorú nemožno eliminovať, pričom v súhrne ide o činnosti, vykonávané v prioritnom záujme štátu. Výsluhový dôchodok je vo svojej podstate čiastkový dôchodok, ktorým sa zhodnotí len časť odslúžených rokov. Popri tom panuje trvajúca beznádej na ďalšom zamestnaní v civilnom sektore o ktorej sa aj sami denne presviedčate.
Služba v silových rezortoch nie je dnes celoživotným zamestnaním, akoby sa niekomu zdalo. Na to zabúdajú mnohí politici, novinári, či teoretici z rôznych inštitútov. Príslušníci ozbrojených zborov musia totiž spĺňať striktné požiadavky na dobrý zdravotný stav, telesnú kondíciu a fyzickú zdatnosť, psychickú odolnosť, ktoré jednoducho exspirujú okolo 45 rokov veku, teda veľmi skoro pred vekom ich fyzickej staroby. To je prirodzený, biologický proces, aj mimo našej vôle – s tým nič nenarobíte.
Ďalším faktorom je kariérny princíp uplatňovaný v niektorých zložkách ozbrojených a bezpeč-nostných zborov. Skončením služby pred dosiahnutím veku fyzickej staroby alebo vznikom invalidity sa bývalý vojak (policajt) stáva novou pracovnou silou na trhu práce, čo v spojení so špecifickou vojenskou (policajnou), kvalifikáciou a vekovým znevýhodnením vytvára veľmi nepriaznivé podmienky pre jeho ďalšiu pracovnú činnosť. Dôsledkom je nielen rapídny pokles príjmu, ale aj prechodná, ba až trvalá nezamestnanosť. Preto nevyhnutne musí existovať regulačný mechanizmus eliminujúci dôsledky tohto stavu, starobný (invalidný) dôchodok príslušníka ozbrojených zborov, ako aj od neho odvíjajúce sa sekundárne sociálne dávky pozostalých, teda vdovský a sirotský. Politici, novinári a teoretici z rôznych inštitútov práve na toto by nemali zabúdať a myslieť aj na tieto nevýhody, ktoré určite nastanú po skončení vojenskej (policajnej) kariéry každého vyslúžilca. Kto ho potom zamestná, nevie nik, lebo garancie neexistujú žiadne.
Okrem zákonov, smerníc a nariadení, ktoré spoľahlivo regulovali vojenskú a policajnú službu existovali aj ROZKAZY veliteľov. Vojenský a policajný rozkaz je príkaz nadriadeného vojaka (policajta) voči vojakovi (policajtovi) podriadenému, ktorý má zvláštnu povahu a je kvalitatívne iným prejavom veliteľskej vôle, než sú obvyklé príkazy, pokyny alebo požiadavky. Ukladá sa ním podriadenému vojakovi (policajtovi) konkrétna povinnosť niečo vykonať alebo sa naopak nejakého chovania zdržať. Jeho funkciou je bezprostredná realizácia úloh ozbrojených a bezpečnostných síl, t. j. bojovej a výcvikovej činnosti, bojovej pripravenosti, vnútornej organizovanosti a činnosti vojenskej a policajnej správy. Neuposlúchnutie rozkazu je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody v základnej sadzbe až na päť rokov. Aj jeho príprava je trestná a kvalifikované skutkové podstaty prichádzajú do úvahy vtedy, pokiaľ je napr. spáchaný v skupine, so zbraňou alebo za bojovej situácie. Neuposlúchnutie rozkazu hoci i z nedbanlivosti, pokiaľ tým dôjde k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu splnenia dôležitej služobnej úlohy, tak potom v základnej sadzbe hrozí až jeden rok odňatia slobody. Takto to prosím funguje v silových rezortoch SR dodnes a v silových rezortoch bývalej ČSS(F)R to fungovalo obdobne.
Títo príslušníci silových rezortov ČSS(F)R boli povinní takmer okamžite vykonávať službu a zásah na rôznych miestach podľa akútnych potrieb štátu. Personálna mobilita bola bezprostredne spojená so sústavným sťahovaním sa nielen príslušníka ozbrojených a bezpečnostných zborov ČSS(F)R, ale bezprostredne aj jeho celej rodiny, manželky a detí. Tento kľúčový fakt sústavne uniká z pozornosti neskúsených politikov a MPSVaR SR, alebo ľudí, ktorí o výkone služby pre štát nevedia nič. Nemuselo to mať priamy dosah na jeho mesačný príjem, ale malo (a aj dnes má) výrazne negatívny dosah predovšetkým na príjem, a tým aj na vlastné dôchodkové poistenie – jeho druhého manželského partnera (manželku)! Manželka vojaka (alebo policajta) na to dnes najviac dôchodkovo dopláca a na to sa úplne zabúda!!! Sociálne a dôchodkové zákony SR sú poriadne deravé a nejednoznačné a tento fakt ani MPSVaR SR dodnes uspokojivo nevyriešilo, pretože mu to uniklo z pozornosti. Táto postihnutá manželka spravidla nedobrovoľne musela zakaždým ukončiť svoje doterajšie zamestnanie a musela otrocky nasledovať svojho manžela v úplne inom mieste výkonu služby, opakovane sa stávala novou pracovnou silou na trhu práce, veľmi často so základným platom, bez výrazných benefitov a výhod. Sú známe (a celkom bežné) prípady, že sa tieto rodiny príslušníkov silových rezortov až 11x museli sťahovať po všetkých kútoch ČSSR o ktorých nemáte ani tušenia. A neslúžilo sa len v Bratislave a Prahe, ale aj tam, kde „líšky“ dávali dobrú noc! Manželka sa zväčša musela sama postarať o výcho-vu detí a na každom novom pracovisku začínať vždy od nuly, pretože manžel bol sústavne vo výkone služby. Niet sa ani čomu diviť, že dnes dostáva starobný dôchodok iba 200.-€ mesačne a o dôvody a príčiny tohto stavu sa nikto nezaujíma. Vy však teraz chcete odškodniť manželky. Takáto manželka príslušníka silového rezortu sa stala obeťou výkonu služby svojho manžela, to bola príliš krutá daň za výkon jeho služby! Tieto opisované okolnosti neboli založené na istote, ale na nepredvídateľnosti a nečakanosti, čo mala v tej drastickej situácii robiť? Musela uprednostiť rodinu, pretože ostatné riešenia boli všetky zlé! Táto manželka bola vždy vystavená bezprostrednej hrozbe nezamestnanosti a musela sústavne začínať odznova v novom zamestnaní, prípadne aj na inej, málo kvalifikovanej a platenej práci alebo až na koncovej pozícii. Alebo nebolo pre ňu zamestnanie žiadne, aj to sa stávalo! Resp. sa musela zakaždým sa podrobiť a absolvovať aj rôzne ďalšie školenia a prípravu na nové zamestnanie. Toto dnešné dôchodkové vákuum manželky, dnes nie je nikde uspokojivo riešené, úplne sa na to zabudlo. Preto sa musí nevyhnutne vytvoriť nový pregnantný regulačný mechanizmus, eliminujúci dôsledky tohto katastrofálneho stavu na dôchodkové zabezpečenie aj manželiek, príslušníkov ozbrojeného a bezpečnostného zboru ČSS(F)R. Mali by Ste aj tomuto problému venovať pozornosť. Preto oceňujeme Vašu snahu o odškodnenie žien a my Vám ponúkame aj takúmožnosť – aby Ste na niektoré ženy na odškodnenie nezabudli.
Vážený pán minister, našich členov povzbudil Váš návrh na odškodnenie žien, pretože spôsobuje úľavu a odbúrava napätie v ich radoch, v ich rodinách a spoločnosti. Oni položili svoju obeť na oltár vlasti, teraz je rad na Vás, aby Ste to zohľadnili.
Autori každého návrhu na odškodnenie žien, by mali byť ľudia, ktorí mali a majú skúsenosti s výkonom služby v ozbrojených a bezpečnostných zborov ČSS(F)R (dnes SR) a preto sa nádejame, že aj oni dostanú priestor na zverejňovanie a presadzovanie ich argumentov, tvrdení a vízií.
Sme presvedčení, že NR SR má určite dosť erudovaných právnikov, aby túto zložitú tému zvládli a slovenskej verejnosti korektne vysvetlili, než aby sa o tejto téme vyjadrovali laici a neskúsené osoby. Uvítali by sme, aby o týchto zložitých dôchodkových a sociálnych témach sa mala možnosť vždy vyjadriť aj druhá strana, teda aj my, pretože ich pokladáme za nedostatočne riešené. Vieme to robiť spoločne? Sme ochotní Vás navštíviť a problémy vysvetliť kedykoľvek.
Hlavným cieľom v oblasti správneho procesu je poskytnutie spravodlivej ochrany právam a oprávneným záujmom všetkým účastníkom dôchodkového konania, teda aj manželkám príslušníkov silových rezortov ČSS(F)R (dnes SR) prostredníctvom vydávania bezchybných a spravodlivých správnych rozhodnutí.
ZÁVER: Veríme, že naším podnetom sa podarí usmerniť Vašu pozornosť na oveľa objektívnejšie a spravodlivejšie posudzovanie dôchodkových a sociálnych problémov žien – manželiek príslušníkov ozbrojených a bezpečnostných zborov bývalej ČSS(F)R.
S úctivým pozdravom
ČESKÁ A SLOVENSKÁ OBEC DELOSTRELECKÁ
JUDr. Marián Ď U R I N A
generálny sekretár
29.10.2021 som dostal odpoveď z MPSVaR SR na môj podnet na riešenie dôchodkov manželkám vojakov z povolania a policajtov: (pre posúvanie strán kliknite na šipku v ľavom rohu stránky)
Dôchodky manželiek vojakov a policajtov (1)
od JUDr. Marián Ďurina | 17. okt 2019 | Sociálna oblasť |
Vážení priatelia,
našu Advokátsku kanceláriu oslovil klient – profesionálny vojak OS SR požadoval pomoc pri priznaní starobného dôchodku na základe ustanovenia § 174 ods. 1. písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. po dosiahnutí veku 58 rokov. Žalobcova žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím pána GR Sociálnej poisťovne dňa 15.05.2019 z dôvodu, že služba netrvala k 31.12.1999 (pozn. vojak odišiel do zálohy 31.12.1993 na vlastnú žiadosť). Vieme, že aj mnohým z Vás práve takúto chybu urobila Sociálna poisťovňa, keď notoricky uvádza ako podmienku nároku na skorší odchod do starobného dôchodku trvanie služby k 31.12.1999,dodatočnezavedenú do ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 355/1999 Z. z. až v decembri 1999. Iba o toto jediné ustanovenie zákona opierala Sociálna poisťovňa všetky svoje doterajšie sporné rozhodnutia, ktorými donedávna vyhrávala súdne spory s vojenskými a policajnými vyslúžilcami na Krajských súdoch na Slovensku. Nastal však bod zlomu. Dovolíme si Vás zdvorilo upozorniť, žeSociálna poisťovňa vôbec nezohľadňovala historický a systematický vývoj § 174, pričom úplne ignorovala a nerešpektovala nasledu-júce ustanovenie § 175g ods. 2 zavedené tou istou novelou, teda zákonom č. 355/1999 Z. z. ktorá odkazuje na použitie skorších právnych predpisov (čítaj prílohu – rozsudok Krajského súdu).
Pri logickom výklade mala Sociálna poisťovňa jednoznačne použiť správnu právnu normu, a to príslušnú novelu zákona č. 100/1988 Zb. (pozn. bolo ich od r. 1992 do r. 1999 sedem noviel), ktorá v čase výkonu služby nášho klienta bola v platnosti a ktorá posudzovala nároky z pracovných kategórii vzniknutých v roku prepustenia z výkonu služby (SP pravdepodobne porušovala ústavný princíp právnej istoty). Z ustanovenia § 175g ods. 2zák. č. 100/1988 Zb. teda jednoznačne vyplýva, že o nároku na Váš starobný dôchodok od Sociálnej poisťovne podľa § 174 sa rozhodne podľa predpisov účinných do účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.
S priateľským pozdravom
JUDr. Marián Ď U R I N A
Najnovšie komentáre: