Vo veku nedožitých 91 rokov zomrel
genpor. Ing. Anton MURŽIC, Dr.h.c.
.
genpor. Ing. Anton MURŽIC, Dr.h.c.., sa narodil 03.06.1926 vo Vrbovom. V roku 1947 absolvoval v hodnosti poručíka Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave a následne bol ustanovený do funkcie 1. dôstojníka palebnej batérie protitankového pluku 206 vo Frenštáte pod Radhoštem. Ako delostrelecký dôstojník a veliteľ ďalej pôsobil u delostreleckého oddielu 402 v Příbrame, u delostreleckého pluku 14 v Dvoroch u Karlových Varov, delostreleckého pluku 203 v Rokycanoch, v Škole dôstojníkov raketometného delostrelectva v zálohe v Liberci a zástupca veliteľa 209. protitankového pluku v Lešanoch. V roku 1954 sa stal zástupcom veliteľa 41. delostreleckého pluku v Brezne a po jeho reorganizácii veliteľom 31. ťažkej delostreleckej brigády. Od roku 1958 sa stal zástupcom náčelníka Delostreleckého učilišťa v Hraniciach na Morave. Od roku 1961 pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa Technického učilišťa v Liptovskom Mikuláši a po jeho zrušení náčelníkom Vojenskej vysokej technickej školy. V 70. rokoch sa stal náčelníkom novozriadenej Vysokej vojenskej technickej školy v Liptovskom Mikuláši, dnešnej Akadémie ozbrojených síl. Bol jej dlhoročným rektorom. V roku 1973 bol prezidentom ČSSR vymenovaný do hodnosti generálmajora a v roku 1983 povýšený do hodnosti generálporučíka. Od roku 1987 pôsobil v Bratislave ako predseda SÚV Zväzarmu. V roku 1990 bol prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania. V roku 2008 bol inaugurovaný do Rytierskeho stavu. Bol poslancom NZ ČSSR.
Vyznamenania:
Za službu vlasti (1956), Za zásluhy o obranu vlasti (1956), Za vynikajúcu prácu (1963), Rad červenej hviezdy (1969), Za upevňovanie priateľstva v zbrani II. st. (1970), Pamätná medaila k 30. Výročiu národnooslobodzovacieho boja nášho ľudu a oslobodenia Československa Sovietskou armádou (1974),
Pamätná medaila 30. rokov ZNB (1975), Za zásluhy o výstavbu (1976), sov. 60 let Vooružennych Sil SSSR (1979), Rad červenej zástavy (1980), sov. Za ukreplenije bojevogo sodružestva (1982), bulh. Za ukrepvane bratstvoto po oržije (1985), Rad práce (1986),
NDR – Der Kampforden Fur Verdienste um Volk und Vaterland in Silber (1986), kub. Madalla 30 Aniversario Fuerzas Armadas Revolucionarias (1986), Za zásluhy o československú ľudovú armádu I. st. (1988), sov. 70 let Vooružennych Sil SSSR (1988), Rytier delostrelectva 2008 a ďalšie.
Rozlúčka so zosnulým sa uskutoční 15.03.2017 o 14,00 hodine na cintoríne v Piešťanoch.
Mal som tú česť ho poznať ako rektora a veliteľa VVTŠ v 80. rokoch počas môjho štúdia na Spojovanej fakulte (1981-1985). Z dnešného pohľadu je to už história, ale ja si na neho vždy spomínam len v dobrom a s úsmevom. Aj keď som si udržiaval vždy taký prospech a disciplínu, aby som sa vyhol “osobného pohovoru” s ním, viem, že to bol férový človek, ktorý sa vždy snažil v rámci svojich veliteľských právomocí hľadať ľudské riešenia.
Česť jeho pamiatke! Bol to PÁN GENERÁL!
A ako to tu správne spomenul aj Jozef Šamaj, mali by sme mu teraz aj my popriať to, čo vždy pri vyradení prial on nám: “Dobrý vietor do plachát, sokolík náš!”
služil som pod jeho velenim od roku 1965 až do roku pokial neodišiel do zálohy v r.1990 ja som pokračoval do roku 2000. Bol to dobrý velitel a uprimny a spravodlivy vojak a velitel.
Bol veliteľom školy aj počas mojich štúdií a každému z nás zostane v pamäti jeho veta pri našom vyradení – “dobrý vietor do plachát, sokolíci moji..” Česť jeho pamiatke!