od Webmaster | 30. aug 2023 | Monitor |
“Aj opica je pekná, keď ju pekne oblečú”, aj na námestí vo Zvolene.
Po mojom dedovi sa dodnes zachovalo niekoľko hlášok a stále sú aktuálne.
Dedo ma napadol rýdzo z praktických dôvodov. Gardista Suja mi ho pripomenul dnes na zvolenskom námestí, keď sa promenádoval v uniforme protifašistického bojovníka. Gardista prevrátil kabát a zrazu je z neho antifašista. Takto sa to robilo po vojne, takto sa očisťovali kolaboranti, gardisti a všetká háveď. Podotýkam, že vo vojne sa s nikým nepárali a za zradu sa popravovalo na počkanie.
Dnes je všetko inak. Nič nie je sväté, hlavne že sa do ksichtu škerí na šírku vrát na stodole. Hlupákom to postačuje bohate.
Toto všetko na výročie historickej udalosti, 79. výročia SNP, jednej z mála svetlých momentov našich dejín za posledné storočie.
Je mi ľúto obetí fašizmu a nielen v povstaní. Ale takto dehonestovať odkaz SNP je drzosť bez škrupúľ a ponižovanie pozostalých po obetiach. Akoby im tento retardovaný gardista napľul do tváre a v konečnom dôsledku celému povstaleckému ľudu a povstaleckej armáde.
Hanbím sa za to, že žijem v blízkosti tejto “dediny”. Áno dediny, pretože v porovnaní s blízkou Banskou Bystricou to bude dedina aj v tom prípade, keď bude mať trikrát viac obyvateľov ako BB. V pozadí sa pokojne uškŕňa bývalý superminister vnútra, eurofondový Copperfield a mág policajných štatistík bez vyšetrovaní zločinov. Ani jemu a hranolovi už vonkoncom sa nič nebridí, hlavne aby boli hlasy. Osobne by som s takýmto gardistom, prevracačom kabáta, nechcel byť ani na náhodnej fotke, ani omylom.
Vráťme sa k dedovi a jeho hláškam. Okrem tej v nadpise sa zachovala ešte jedna :
” Rozumom, vápnom a štetcom na dlhej rúčke, sa aj nebo dá na bielo natrieť”. Iba dĺžku rúčky nikdy neupresnil, ale to snáď ani podstatné nie je. Význam je jasný. A o nič nie je podradnejší ani zmysel nadpisu, ktorý trafil gardistu rovno do čela a presne. Doslova je to opica, na predvádzanie sa a pútanie pozornosti slabomyseľných divákov.
Nech nás hoci aj Boh chráni pred takýmito kreatúrami, pretože na to možno sami mať nebudeme. Je tu priveľa buriny.
Foto : Zdroj: Denník “N”.
Prídavok “B” : …tiež “hrdinovia”…
od Webmaster | 21. aug 2023 | História vojenstva a bezpečnosti
Dňa 21. augusta 2023 si pripomíname 55. výročie tragických dní vojenskej intervencie časti vojsk Varšavskej zmluvy. Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca 2. svetovej vojny. Túto vojenskú intervenciu pod nátlakom sovietskeho mocenského vedenia legitimizoval tzv. moskovský protokol. 60% Slovákov má dnes Sviatok oslobodenia, a s melanchóliou v srdci spomínajú na krásne dni, keď nás bratia Rusi a Maďari prišli zachrániť, nebyť tej nacionalistickej Ukrajiny už sme ich tu mohli mať zas.
Článok je pôvodne prevzatý zo stránok Vojenského historického ústavu.
Sovietske vojská svojou prítomnosťou na území Československa vytvárali podmienky pre proces tzv. normalizácie a udržanie sa pri moci Husákovho konzervatívneho mocenského režimu až do novembra 1989. Posledný sovietsky vojenský transport opustil územie Československa v júni 1991.
Súvislosti a dôsledky
Vojenské aspekty predmetnej historickej udalosti aj dnes predstavujú pomerne veľkú neznámu a často sú laickej verejnosti interpretované skreslene. Experiment z roku 1968 sa v súčasnosti hodnotí ako pokus o začatie premeny byrokratického mocenského systému miernou „reformou zhora“.
Intervenciu časti vojsk niektorých členských štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968 možno hodnotiť ako najväčšiu vojenskú operáciu na európskom kontinente od konca druhej svetovej vojny. Bola však plánovaná a realizovaná predovšetkým za účelom presadenia politických cieľov s predpokladaným najpravdepodobnejším scenárom, že sa ČSĽA brániť nebude. V rámci generických scenárov bol vypracovaný aj extrémny scenár, ktorý sa zvykne označovať ako tzv. divoká karta. Nevylučoval ozbrojené strety menšieho rozsahu.
Československá ľudová armáda bola dislokovaná prevažne v blízkosti pomyselne deliacej línie mocenských blokov. Desaťročia budovania armády ako frontovej armády v prvom slede vojsk Varšavskej zmluvy sa prejavili niekoľkými negatívnymi dôsledkami. V súvislosti s predmetnou témou treba zvýrazniť minimálne absenciu vlastnej štátnej vojenskej doktríny, podriadenosť dislokácie, organizácie, výzbroje, výcviku … atď. blokovým, t. j. prioritne sovietskym záujmom.
V súvislosti s tlakom mocenských elít satelitov tzv. východného bloku bola bývalá ČSSR prinútená v konkrétnom historickom období udržiavať na počet obyvateľov najvyšší početný stav armády v rámci tohto bloku. Z uvedených dôvodov sa ČSĽA ako celok cieľavedome a systematicky pripravovala na jediný generický scenár, a to agresiu NATO z juhozápadného smeru (z územia Bavorska) a prípadne južného smeru (z územia Rakúska). Súčasne sa pripravovala na následnú inváziu západným smerom. Úloha armády teda vyplývala z jej operačno-strategického postavenia a začlenenia do Varšavskej zmluvy.
V podmienkach dnešného územia Slovenska bola v predmetnom období dislokovaná len jedna tanková divízia, ktorá vznikla v roku 1966 reorganizovaním motostreleckej divízie.
Vojenská intervencia sa pripravovala ako jeden z viacerých generických scenárov variantných riešení s paralelne pôsobiacim politickým tlakom. Letné mesiace boli charakteristické stupňovaním a postupným dokončovaním príprav operačných plánov pre jednotlivé vojenské zoskupenia. Tieto už boli dislokované na území niektorých štátov – bezprostredne susediacich s ČSSR.
Časť oficiálnych miest členských štátov NATO považovala v danom období vojenský variant za nepravdepodobný, i keď ho úplne nevylučovala. V terminológii NATO to bol extrémny scenár, ktorý býva v modernej scenáristike označovaný ako tzv. divoká karta, resp. tzv. čierna labuť.
Začatie prípravy vojenskej operácie potvrdzuje Nariadenie maršala A. A. Grečka pod číslom GOU/1/87657 zo dňa 8. apríla 1968.
V kontexte s vyššie uvedeným si treba uvedomiť, že čs. civilná a vojenská spravodajská komunita nemohla monitorovať a vyhodnocovať indikátory o reálnej hrozbe vojenskej intervencie zo strany koaličných partnerov v rámci tzv. východného bloku. Priority jej zamerania boli výhradne zamerané na ideologického protivníka, ktorým bolo v tomto období NATO.
Za prípravu intervenčných vojsk dovtedy zodpovedal maršal I. I. Jakubovskij. Politické rozhodnutie pre vojenský variant riešenia tzv. česko-slovenského problému vytvorilo optimálne podmienky pre mechanizmus ťažko predvídateľných širokospektrálnych dôsledkov.
V dňoch 18. 8. – 19. 8. 1968 boli vo východiskových priestoroch na území NDR, Poľska, Maďarska a v západnej časti Ukrajiny koncentrované vojenské zoskupenia intervenčných vojsk. Rozdelené boli na tri armádne skupiny. Dovedna mal tento vojenský kolos k dispozícii 165 000 vojakov, 4 600 tankov a 700 lietadiel.
Vojenská intervencia do bývalej ČSSR bola naplánovaná ako operácia pod krycím názvom „Dunaj”. Definitívne rozhodnutie o vojenskom variante schválilo Predsedníctvo ÚV KSSZ a následne 18. augusta aj narýchlo zorganizovaná schôdzka vodcov ďalších štyroch členských krajín Varšavskej zmluvy.
Vojenskú intervenciu do ČSSR vykonali armádne skupiny A, B, C.
Armádna skupina A, ktorú tvorili sovietske a poľské jednotky, začala vojenskú intervenciu z priestoru Legnice – Kraków. Postupovala v smere na severnú Moravu a do severozápadných Čiech. Časť jej jednotiek postupovala cez tzv. Moravskú bránu na územie Slovenska do priestoru mesta Žilina. Najsilnejšie vojenské zoskupenie bolo zložené z divízií Severnej skupiny sovietskych vojsk v Poľsku, 2. poľskej armády (3 divízie, z nich 2 tankové), 38. sovietskej armády zo Zakarpatského vojenského okruhu (niektoré archívne dokumenty uvádzajú aj názvy: Prikarpatský vojenský okruh alebo Podkarpatský vojenský okruh).
Toto zoskupenie podporovala 4. a 9. letecká armáda. Archívne dokumenty a výskum členov bývalej Komisie vlády ČSFR pre analýzu udalostí rokov 1967-1970 prof. V. Mencla odhadovali, že to bolo asi 12 divízií. Ďalšie sovietske divízie postupovali z územia bývalej NDR.
Armádna skupina B sovietskych a vyčlenených východonemeckých jednotiek mala podľa pôvodného plánu postupovať z priestoru Gorlitz, Zittau, Dresden v smeroch na Prahu a do priestoru mesta Klatovy. Podľa pôvodného rozkazu zo dňa 28. 7. 1968 sa mali vojenskej intervencie do ČSSR zúčastniť dve východonemecké divízie: 7. td (veliteľstvo v Drážďanoch) a 11. msd (veliteľstvo v Halle). Nakoniec šlo len o symbolickú účasť, a to formou niekoľkých dôstojníkov, ktorí pôsobili v štábe intervenčných vojsk. Ďalej to boli s vysokou pravdepodobnosťou radisti a spravodajskí dôstojníci z 2. spojovacieho (spravodajského) pluku „Fritz Grosse”.
Armádna skupina C, zložená zo sovietskych, maďarských a bulharských jednotiek, postupovala v niekoľkých smeroch na Trenčín, Banskú Bystricu, Košice, Prešov a Michalovce. Hlavný smer bol určený z priestoru Györ na Bratislavu a ďalej cez územie južnej Moravy do priestoru mesta Klatovy.
Jednotky armádnych skupín B a C uvedenými manévrami uzatvorili juhozápadné hranice s Rakúskom a bývalou Nemeckou spolkovou republikou. V zostave armádnej skupiny C pôsobili v nemalom počte i jednotky Maďarskej ľudovej armády. Vyčlenená maďarská 8. msd bola v priamej podriadenosti veliteľa Južnej skupiny vojsk generálplukovníka K. I. Provalova.
Vojenská intervencia a následné obsadenie ČSSR bola potvrdením správnosti teoretických úvah a analýz H. Kahna, na základe ktorých vypracoval v 60-tych rokoch minulého storočia šestnásťbodovú „eskalačnú stupnicu“. V rámci nej reálne uvažoval o možnej „demonštrácii sily“ v jednotlivých oblastiach európskych regionálnych geostrategických priestorov. V súčasnosti publikované odborné štúdie dokazujú, že sovietske mocenské kruhy prisudzovali efektívnej vojenskej sile mimoriadne dôležitý význam. Vojenský historik, teoretik a publicista L. Hart na základe získaných a teoreticky spracovaných praktických skúseností dospel k zaujímavým záverom. V súvislosti s vojenskou intervenciou a následným obsadením ČSSR je dôležité zvýrazniť aspoň jeden z jeho poznatkov. Podstata spočíva v tom, že často pertraktovaný matematický pomer síl a prostriedkov môže byť často bezcenný, keď sa abstrahuje od morálnych, fyzických a ďalších činiteľov.
Postup intervenčných vojsk v niekoľkých smeroch orientovaných na najdôležitejšie politické, hospodárske a vojenské centrá jednotlivých regiónov vylúčil uskutočnenie mobilizácie (na základe úspešnej mobilizácie mal dosiahnuť početný stav ČSĽA 655 000 vojakov). V konkrétnych historických podmienkach bol z vojenského hľadiska účinne eliminovaný reálny variant, a to potenciálny vznik samostatných, lokálnych centier odporu. V súlade s teóriou informačnej vojny možno hodnotiť, že bol realizovaný princíp tzv. odseknutia hlavy. Armáda ako celok bola šokovaná a čakala na reakciu velenia, ktorá v prísne centrálne riadenom organizme prišla neskoro.
Z hľadiska prípadného vojenského odporu disponoval vtedajší Východný vojenský okruh týmito bojovými možnosťami: 14. tanková divízia (Prešov): 10. tankový pluk (Martin), 64. tankový pluk (Levice), 55. motostrelecký pluk (Trebišov), 63. motostrelecký pluk (Michalovce), 49. delostrelecký pluk (Brezno), 10. protilietadlový oddiel (Prešov), 220. protitankový pluk (Topoľčany), 6. ženijný pluk (Sereď), 52. pontónový pluk (Komárno), 92. pontónový prápor (Bratislava), 2. prápor pásových samohybných súlodí (Komárno), 42. spojovací prápor (Trenčín), 3. automobilová brigáda (Frenštát pod Radhoštěm), 4. automobilová brigáda (Hlohovec), 6. delostrelecká základňa (Olomouc), 2. tanková základňa (Kroměříž), 5. tanková základňa (Opava).
Okrem uvedených útvarov boli na území Slovenska aj niektoré vojenské útvary, ktoré nepodliehali veliteľovi Východného vojenského okruhu (VVO). Boli to tieto: 186. protilietadlový raketový pluk v Pezinku (v podriadenosti 7. armády protivzdušnej obrany štátu), 63. rádiotechnický prápor a 64. rádiotechnický prápor vo Zvolene (obidva v podriadenosti 7. armády protivzdušnej obrany štátu). Ďalej to bol útvar priamo podriadený Ministerstvu národnej obrany ČSSR: 11. brigáda Pohraničnej stráže (Bratislava). V Žiline bola dislokovaná 11. železničná brigáda (podriadená Ministerstvu dopravy ČSSR). Vojenské útvary na území Slovenska neboli na plných počtoch, mali značné výcvikové a mobilizačné úlohy. V porovnaní s intervenčnými vojskami neboli vyzbrojené modernou bojovou technikou.
Realita vojenského obsadenia ČSSR bola legalizovaná podpísaním tzv. moskovského protokolu. Predstavitelia ČSSR ho podpísali v nočných hodinách 26. augusta, a to pod nátlakom sovietskeho mocenského centra. Na základe článku 5 uvedeného protokolu museli stranícke a vládne kruhy ČSSR spolu s ministerstvom národnej obrany neodkladne vyriešiť komplex problémov súvisiacich s dislokovaním kontingentu vojsk interventov.
S úlohami, ktoré z neho vyplývali pre ČSĽA, boli jej predstavitelia oboznamovaní na služobných zhromaždeniach v dňoch 28. 8. a 1. 10. 1968. Velitelia armád, vojenských okruhov, náčelníci politických správ vojenských okruhov a poprední funkcionári rezortu obrany boli z úrovne ministra národnej obrany M. Dzúra informovaní o získaných a vyhodnotených poznatkoch reagovania armády ako celku na kritické dni vnútropolitického vývoja v období vojenskej intervencie a bezprostredne po nej. Na konci augusta minister M. Dzúr už prezentoval niekoľkobodovú „líniu postupu“. Jej podstata spočívala v zásadnom obrate voči intervenčným vojskám, a to v presadení trendu ústretovosti. Uvedený obrat prevažnej časti armádnych špičiek na čele s ministrom bol jednoznačne vyjadrený rozkazom č. 012.
Jedným z problémov, ktorý muselo armádne velenie vyriešiť a obhájiť tým tzv. novú líniu, bola už spomínaná otázka dislokovania intervenčných vojsk. Minister M. Dzúr poveril vypracovaním projektu návrhu Generálny štáb ČSĽA a v rámci neho operačnú správu. Uznesením plenárneho zasadania vlády ČSSR zo dňa 28. 8. 1968 bola zriadená „operatívna skupina ústredných orgánov pri Predsedníctve vlády ČSSR“. Na jej čelo bol vymenovaný podpredseda vlády ČSSR F. Hamouz.
Za dôležitý zlom v problematike dislokovania kontingentu intervenčných vojsk sa na základe súčasnej úrovne vedeckého poznania považuje rokovanie česko-slovenskej vojenskej delegácie a sovietskej vojenskej delegácie v Mukačeve v dňoch 16. 9. – 17. 9. 1968. Delegácia, ktorú viedol minister národnej obrany M. Dzúr, prezentovala návrh na dislokovanie kontingentu vojsk v maximálnej hranici 70 – 80 000 vojakov i s technikou. (Prvé odhady v projekte operačnej správy kalkulovali s hornou hranicou približujúcou sa k 1/10 celkového kontingentu okupačných vojsk – pozn. autora.). Pristúpiť na tento návrh znamenalo dislokovať jednu sovietsku armádu vrátane štábov, priamo podriadených armádnych útvarov, a 4 až 5 divízií.
Sovietsky protinávrh rezolútne odmietol návrh delegácie ČSSR. Naopak požadoval zvýšiť hornú hranicu počtu vojakov na nereálnych 100 000. Sovietski vojaci i s príslušnou technikou mali byť dislokovaní v siedmich „divíznych rajónoch“, z toho v dvoch na Slovensku. Ďalej protinávrh obsahoval požiadavku na dislokovanie štábu leteckej armády a 5 leteckých plukov a vyčlenenie 4 až 5 letísk. Sovietska vojenská delegácia čiastočne ustúpila z niektorých požiadaviek.
Na základe harmonogramu uvoľňovania objektov sa začali redislokačné opatrenia 23. septembra 1968. Prísne tajným rozkazom ministra národnej obrany bolo nariadené uskutočniť v rámci VVO organizačné a dislokačné zmeny počínajúc dňom 28. 9. 1968. Na základe uvedeného rozkazu ministra vydal veliteľ VVO prísne tajnú vykonávaciu smernicu, v ktorej nariadil uvoľniť stanovené posádky a objekty do 15. 10. 1968. Protokolárne sa sovietskym intervenčným jednotkám mali odovzdať v období od 15. 10. do 20. 10. 1968.
V celoštátnom rozsahu sa redislokačné a reorganizačné zmeny bezprostredne vzťahovali na 100 útvarov a zariadení ČSĽA. Celkový rozsah uvedených zmien možno dokumentovať i faktom, že sa muselo uvoľniť 32 posádok, presunúť 1 200 kusov tankov, 1 000 diel a 700 obrnených transportérov. Hlboko a s ťažko odhadnuteľnými dôsledkami zasiahli do rodín približne 5 000 vojakov z povolania a asi 900 civilných zamestnancov.
V rámci Východného vojenského okruhu redislokovali 23 vojenských útvarov a zariadení, 8 vojenských útvarov bolo zrušených a ďalších 5 prevedených z podriadenosti veliteľstva VVO k inému veliteľskému stupňu. Dovedna bolo na teritóriu VVO uvoľnených 22 posádok. Do podriadenosti veliteľstva VVO bola prevedená 13. tanková divízia.
Generálny štáb ČSĽA a ministerstvo pre národohospodárske plánovanie vyčíslili celkové finančné náklady spojené s redislokáciou v roku 1968 na 1 miliardu až 1 miliardu 500 miliónov korún. Výdavky vyčlenené na redislokáciu útvarov a úpravy objektov podľa požiadaviek veliteľstva sovietskych intervenčných vojsk, vyplývajúce z realizovania zmluvy zo 16. 10. 1968 „o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v ČSSR…“, boli zahrnuté v rozpočte armády na rok 1969. (Podľa údajov 12. schôdze branno-bezpečnostného výboru Národného zhromaždenia ČSSR zo dňa 3. 12. 1968, objem celkového rozpočtu ČSĽA predstavoval 15 miliárd 805 miliónov korún).
Sovietske intervenčné vojská v celkovom počte 5 divízií boli dislokované v 33 posádkach a na 4 letiskách. Vojenská technika a iný rozličný vojenský materiál boli umiestnené v posádkach, 19 špeciálnych skladoch a v 6 skladoch pohonných hmôt. Podľa informácií veliteľských orgánov, ktoré uvádza J. Madry, „…mali vojská Varšavskej zmluvy po trvalom umiestnení sovietskych zväzkov (divízií) na československom území celkove v strednej Európe 46 divízií proti 29 divíziám vojsk NATO…“.
Prítomnosť intervenčných vojsk zvyšovala napätie najmä v oblastiach ich vysokej koncentrácie. Zaznamenané boli rôzne konflikty s miestnym obyvateľstvom. Protestné demonštrácie a iné formy prejavu nesúhlasu s vojenskou intervenciou a následným obsadením územia sa vždy eliminovali.
Vojenská intervencia do ČSSR a následná dislokácia elitných sovietskych divízií zmenili strategickú situáciu. Strategicko-operačný smer Praha – Dijon a opačne, ale i teritórium ČSSR nadobudli novú strategickú dimenziu. Sovietska mocenská špička už mohla reálne rátať s potenciálnym využitím tohto územia na rozmiestnenie taktických jadrových prostriedkov. V konečnom dôsledku to mohlo viesť k získaniu strategickej prevahy.
Sovietska vojensko-strategická koncepcia prekvapivého začatia raketovej jadrovej vojny rátala s variantom vytvorenia vysoko bojaschopného, mobilného prvého sledu vojsk Varšavskej zmluvy v stredoeurópskom priestore. Jeho úlohou bolo pozemnými operáciami viesť a udržiavať rýchle útočné tempo. K dispozícii boli vyčlenené sovietske vojská dislokované na území NDR, ČSSR a divízie 1. a 4. armády ČSĽA. Dislokovanie časti sovietskych vojsk na územie Slovenska vytváralo optimálne podmienky pre prípadnú vojenskú agresiu priestorom južného strategicko-operačného smeru, t. j. cez územie Rakúska západným smerom.
Odchádzať ako prvé začali divízie tzv. prvého strategického sledu. Tieto sa vracali späť do bývalej Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a Maďarska. Ku dňu 4. 11. 1968 odišlo z územia ČSSR 25 sovietskych divízií a ostatné divízie a útvary štátov Varšavskej zmluvy, ktoré sa zúčastnili na vojenskej intervencii proti ČSSR. Na základe Zmluvy medzi ČSSR a ZSSR (16. 10. 1968) zostalo na území ČSSR 5 divízií pozemného vojska a 1 letecká divízia. Boli to zväzky tzv. druhého strategického sledu. Zmluva umožňovala vytvoriť na území ČSSR operačné zoskupenie v počte 75 000 osôb. Bola vytvorená Stredná skupina sovietskych vojsk: 15. gardová tanková divízia, 31. tanková divízia, 30. gardová motostrelecká divízia, 18. gardová motostrelecká divízia, 48. motostrelecká divízia a 131. letecká divízia.
Na území Slovenska bola dislokovaná 30. gardová Irkutsko-Pinská divízia (na území Čiech to boli 4 divízie a Veliteľstvo Strednej skupiny vojsk – pozn. autora). Veliteľstvo divízie bolo v meste Zvolen. Ďalšie miesta dislokácie: Zvolen (vrtuľníkový pluk 31. zmiešanej leteckej divízie – Milovice), Rožňava (126. gardový delostrelecký pluk), Komárno (166. gardový msp.), Jelšava (164. gardový motostrelecký pluk (msp.), Ružomberok (168. gardový msp.), Oremov Laz – VVP Lešť ( 30. tankový pluk, 144. protilietadlový raketový pluk), Riečky – VVP Lešť (75. samostatný tankový prápor, 20. prieskumný prápor), Štúrovo (205. protitankový oddiel, 63. ženijný pluk). Ďalšie menšie vojenské útvary boli dislokované v iných posádkach, ako napríklad: Nové Zámky, Rimavská Sobota, Malacky, Nemšová, Vrútky, Nové Mesto n. Váhom a Bratislava.
Odsun začal už pred tzv. nežnou revolúciou a súvisel s procesom sťahovania sovietskych vojsk z Európy (podľa rozhodnutia sovietskeho mocenského centra zo dňa 7. 12. 1988). Z územia čs. územia sa odsun realizoval na základe zmluvy zo dňa 26. 2. 1990 (podpísaná na úrovni ministrov zahraničných vecí v Moskve). Uskutočnilo sa dovedna 925 transportov. Posledný bol monitorovaný dňa 21. 6. 1991. Z územia Slovenska bola 30. gardová Irkutsko-pinská divízia odsunutá až v 3. etape, a to v júni 1991.
Záver.
Pokus o reformu systému sovietskeho typu a jeho násilné prerušenie vojenskou intervenciou 21. 8. 1968 patrí medzi kľúčové historické udalosti európskeho významu. Augustová vojenská intervencia bola z hľadiska vnútorného vývoja tzv. východného bloku jedným z jeho kľúčových momentov. Tomu zodpovedá obrovský záujem nielen historikov, politológov, sociológov, politikov, ale aj laickej verejnosti. Demokratická subverzia celého procesu pokusu o reformu sa prejavila aj v silových zložkách. Možnosť nenásilnej transformácie komunistického režimu mala mnoho priaznivcov (stúpencov) nielen na všetkých úrovniach armádneho organizmu, ale aj v ďalších prvkoch bezpečnostného systému, zvlášť v spravodajskej komunite (v civilnej a vojenskej časti).
Neúspešný pokus o reformu sovietskeho typu a následná obnova konzervatívneho sovietskeho typu boli súčasťou viacerých kríz, povstaní v krajinách tzv. východného bloku. Na rozdiel od ostatných pokusov spočívalo špecifikum v tom, že to bol „zhora“ riadený pokus o reformu nenásilnou cestou. Tlakom „zhora“ sa začala aj tzv. normalizácia. Tento tlak bol naviac zvyšovaný požiadavkami sovietskeho mocenského centra a participujúcich satelitov.
Sovietske mocenské centrum hodnotilo reformný proces ako vážnu bezpečnostnú hrozbu voči základom celého systému. Súčasne konštatovalo aj ohrozenie elementárnych bezpečnostných záujmov Varšavskej zmluvy. Tieto tézy sa i v období tzv. normalizácie často zneužívali v procese tzv. čistiek v celej československej spoločnosti. Cielený eskalačný tlak z rôznych úrovní zvyšoval napätie v celej spoločnosti.
Ideologicky motivované ataky neprestávali ani po 21. 8. 1968. Špecificky sa prejavovali aj v silových zložkách. Tzv. zastrašovacia diplomacia, kombinovaná s konšpiráciami, stále pokračovala. V hrubých obrysoch bola naznačená už skôr, a to v Uznesení Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu z apríla 1968. Téza, že nie je možné dopustiť, aby Československo opustilo spoločenstvo socialistických štátov bola po vojenskej intervencii nutne modifikovaná.
Tzv. normalizácia v podmienkach ČSSR sa stala špecifickým variantom obnovy režimu sovietskeho typu. Tento proces prebiehal pod tlakom sovietskeho mocenského centra, ktoré určilo aj atribúty (charakteristiky) tohto modelu. Už počiatočná fáza bola spojená s rýchlou a razantnou obnovou plnej kontroly KSČ nad všetkými oblasťami spoločnosti. Proces tzv. normalizácie v armáde bol súčasťou celospoločenského procesu násilnej obnovy neostalinského totalitného režimu brežnevovského typu.
Normalizačný mechanizmus, resp. techniky moci, ktoré boli aplikované v silových zložkách, boli jedinečné a výnimočné. V jednotlivých druhoch silových zložiek mali svoje špecifiká. Z hľadiska historického vývoja armády a iných silových zložiek je obdobie začiatku tzv. normalizácie jedným z najdynamickejších a mimoriadne dramatických, pretože dobový režim nevyhnutne potreboval vybudovať spoľahlivú tzv. armádu nového typu, a to aj za cenu represií a „čistiek“ v jej radoch.
od Webmaster | 11. aug 2023 | Bezpečnostné analýzy |
Policajti 11.08.2023 zadržali Tibora Gašpara a aj ďalšieho bývalého vysokopostaveného policajta Romana Stahla. ktorý vyšetroval kauzy otvorené v roku 2018. Obvinený je aj Norbert Bödör.
Informáciu uviedol na sociálnej sieti syn Gašpara – advokát Pavol Gašpar a potvrdili dva od seba nezávislé zdroje. O akcii už oficiálne informovala aj polícia na svojom facebookovom profile – akcia dostala názov Ezechiel 7.
Ide pravdepodobne na odkaz časti biblickej Starej zmluvy, 7. kapitolu – Blízkosť konca kde 7. verš hovorí: „Hľa, prichádza tvoj pád, obyvateľ krajiny; nadišiel čas, blízko je deň zdesenia, a nie výskania po vrchoch. “
Zadržanie svojho otca Pavol Gašpar okomentoval ako „predvolebný cirkus“. Podľa jeho vyjadrenia mal o korupcii dvojice policajtov vypovedať ďalší expolicajt – Bernard Slobodník.
K zadržaniu Tibora Gašpara, ktorý je číslom deväť na kandidátke strany Smer, sa vyjadril aj predseda tejto strany Robert Fico. Ten označil zadržanie za chrapúnstvo a zúfalstvo NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry. Okrem toho zaútočil aj na premiéra Ľudovíta Ódora a prezidentku Zuzanu Čaputovú, že o krokoch polície museli vedieť dopredu, pričom na policajnú akciu mala dať prezidentka podľa jeho slov súhlas.
Prezidentka Čaputová o policajnej akcii dopredu nevedela, reagovala tak na Ficove obvinenie pre denník SME. „V každej demokracii je stíhanie predstaviteľov politickej opozície citlivá vec, ktorá môže vyvolávať rôzne reakcie, o to viac je potrebné, aby tieto kroky polícia vysvetlila verejnosti v medziach, ktoré jej zákon umožňuje,“ dodala. Uviedla tiež, že chápe Ficovo tvrdenie, keďže preňho je nepredstaviteľné, že by polícia mohla fungovať bez politického riadenia či zasahovania do jednotlivých prípadov.
.
Mal vyšetriť Kuciakove kauzy
Okrem Gašpara mali policajti zadržať aj Romana Stahla, ktorý viedol napríklad vyšetrovací tím Novinár, dôvodom má byť korupcia. Medzi obvinenými je aj Norbert Bödör, toho polícia nezadržala, lebo ho nenašla na adrese(?).
Podľa portálu Startitup.sk sú Gašpar, Bödör aj Stahl obvinení zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a korupcie. Portál uviedol, že má ísť konkrétne o kauzy Technopol, Váhostav a prípad okolo Petra Košča, ktoré všetky vyšetroval práve Stahl.
Bývalý policajt Stahl musel ako šéf policajného tímu vyšetrujúceho kauzy, ktoré otvoril zavraždený novinár Ján Kuciak, skončiť, pretože jeho meno sa spomínalo v komunikácii medzi Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom.
V komunikácii medzi Kočnerom a Bödörom z januára 2018 sa v tejto súvislosti spomína istý Roman, ktorý riešil ovládnutie Technopolu. Kočner hral vtedy o čas, lebo práve v kauze mal byť obvinený advokát Andrej Šabík, ktorý ho zastupoval v kauze zmenky.
Kočner sa obával, že obvinenie právnika by znepokojilo pri rozhodovaní sudkyňu Zuzanu Maruniakovú, ktorá by nerozhodla podľa jeho predstáv.
„Advokát Šabík ktorý zastupuje zmenky bude obvinený v Technopole a sudkyňa v Markíze by sa mohla zbytočne rozrušiť. Sme s tými zmenkami v záverečnej fáze a nechcem aby sa to kvôli pár dňom pojebalo. Tak ak sa dá, nech to Béďo ešte natiahne – napr. nech si vezme spis na kontrolu. Dík,“ písal Kočner Bödörovi 3. februára 2018.
Inštrukcií, ako postupovať, však bolo viacero. Prvý odklad vybavoval už pár dní predtým.
„Prosím Ťa, zajtra budem mať od prof. Ďaďa – súdneho znalca konečne hotový znalecký posudok (taký ako potrebujem) na ktorý čakám už vyše 6 týždňov (Technopol), potrebujem ešte 2 dni na dopracovanie zmlúv a zaúčtovanie a v utorok 6.2. môže Roman (Stahl) poslať to čo poslať musí. Verím že chrípka ho bude držať na PN do piatku a v pondelok na kontrole ho lekár vypíše do práce. Béďovi (a samozrejme hlavne Tebe) veľmi pekne ďakujem za trpezlivosť a pomoc. Všetko budem mať tip top a môžu nám fúkať…“ písal Kočner 30. januára 2018.
Objavil sa aj vo Váhostave
Podozrenia hovoria o tom, že kauzy ovplyvňovali cez vyšetrovateľa RomanaStahla.
Ďalšia dôležitá kauza, ktorú mal vyšetrovať práve policajt Roman Stahl, bol Váhostav. Práve táto kauza sa objavila aj v uznesení NAKA v kauze Očistec. Podľa policajných vyšetrovateľov mal oligarcha Bödör zaplatiť 20-tisíc eur Bernardovi Slobodníkovi za to, aby túto kauzu vyšetrovali policajti k spokojnosti Juraja Širokého. Pri preberaní úplatku mal byť aj Tibor Gašpar.
Juraja Širokého v kauze Váhostav nikdy neobvinili, súd však uznal, že pri reštrukturalizácii firmy Váhostav-SK došlo k trestnému činu. S päťročnou podmienkou nakoniec skončil len generálny riaditeľ a predseda predstavenstva firmy Ján Kato.
Vo veci, v ktorej vykonáva dozor prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, vykonáva v súčasnosti úkony polícia, preto sa k nej nebudeme vyjadrovať,” povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Polícia zatiaľ nemôže poskytnúť žiadne bližšie informácie.
PS:
…a nastane smršť tlačoviek, všetky sieťové sociálky skolabujú, neunesú digitálny network jednej strany …
od Webmaster | 1. mar 2023 | Služobná rubrika / O službe |
Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD) je jedným zo zakladajúcich členov Únie výsluhových dôchodcov (ÚVD), ktorá bola vytvorená začiatkom roku 2023 s cieľom zastupovať záujmy poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia v zmysle nasledujúcej informácie:
——————————————————————————————–
Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky (ÚVD SR)
Štatutárny zástupca (prezident): JUDr. Hristo Gluškov
Sídlo: Kuzmányho 1449/88, 040 01 Košice – Staré Mesto
IČO: 55221751
Email: uvdsr.sk@gmail.com
Záujmové združenie právnických osôb bolo zapísané do registra záujmových združení právnických osôb Okresným úradom Košice dňa 31. 01. 2023 pod číslom ZZPO/1/2023 (právoplatnosť rozhodnutia 02. 02. 2023).
Zakladajúcimi členmi združenia sú:
1. Asociácia policajtov vo výslužbe (VETERAN POLICE SLOVAKIA), Mestská časť Staré Mesto, Kuzmányho 1449/8, 040 01 Košice, IČO 42043514, občianske združenie (má podpísané Memorandum o spolupráci s Ministerstvom vnútra SR).
APVV okrem poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia ministerstva vnútra SR (policajtov), zastupuje svojich členov vo svojich 47 organizačných jednotkách po celom území Slovenskej republiky, ktorými sú aj poberatelia dávok výsluhového zabezpečenia Ministerstva spravodlivosti SR (Zbor väzenskej a justičnej stráže), Národného bezpečnostného úradu a zastupuje aj profesijné stavovské organizácie so vzťahom k Policajnému zboru:
• Klub príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky vo výslužbe Snina,
• Klub príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky vo výslužbe Trebišov,
• Klub priateľov polície Banská Bystrica,
• Klub priateľov Polície Trenčín a
• Klub priateľov polície Lučenec.
2. Zväz vojakov Slovenskej republiky (ZVSR), Hviezdoslavova 16, 911 27 Trenčín, IČO 31871453, občianske združenie (má podpísanú Dohodu o vzájomnej spolupráci s Ministerstvom obrany SR).
ZV SR, okrem poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia ministerstva obrany SR (vojakov), zastupuje profesijné stavovské organizácie so vzťahom k rezortu obrany SR a k Ozbrojeným silám SR, členov Asociácie vojenských občianskych združení Slovenskej republiky a svojich členov v kluboch ZV SR po celom území Slovenskej republiky.
3. ABSD – Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov, Nevädzová ulica 806/5, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO 37928007, občianske združenie.
4. Asociácia hasičov na dôchodku, Stolárska 7024/23, 831 06 Bratislava-Rača, IČO 42227402, občianske združenie.
ÚVD SR združuje najmä profesijné stavovské organizácie zastupujúce poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia podľa príslušnosti k:
a) Policajnému zboru,
b) Ozbrojeným silám SR,
c) Zboru väzenskej a justičnej stráže,
d) Slovenskej informačnej službe,
e) Národnému bezpečnostnému úradu,
f) Hasičskému a záchrannému zboru,
g) Finančnej správe SR a
h) Horskej záchrannej služby
za účelom spoločnej ochrany ich záujmov.
Členmi ÚVD SR môžu byť iba právnické osoby, ktoré zastupujú profesijné stavovské organizácie združujúce poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia podľa príslušnosti uvedenej v písm. a) až h) a tieto musia preukázať, ktoré stavovské profesijné organizácie v záujmovom združení právnických osôb zastupujú.
Stanovy ÚVD SR nájdete TU.
Viac najdete na https://absd.sk/aktuality
S pozdravom
Jaro Gofjár
predseda ABSD
od Webmaster | 13. jan 2023 | Monitor |
Policajti a vojaci by mali dostávať dva dôchodky naraz. Starobný budú mať aj bez 15 odpracovaných rokov
od Miroslav Homola | jan 11, 2023
Policajti či vojaci by mohli od júla tohto roka poberať dva dôchodky naraz. Nebudú totiž poberať len výsluhový dôchodok, ale aj čiastkový starobný dôchodok zo systému sociálneho poistenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý ešte pred koncom minulého roka prešiel pripomienkovým konaním. Zmeny chce presadiť ministerstvo práce, ktoré argumentuje rozhodnutím sudcov.
„Návrhom zákona sa navrhuje zosúladiť ustanovenia zákona o sociálnom poistení s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci posudzovania nároku na čiastkový starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia,“ píše ministerstvo v návrhu.
Klasický dôchodok aj bez odpracovaných rokov
Policajt a profesionálny vojak, ktorým sa skončil služobný pomer, majú nárok na výsluhový dôchodok po 25 rokoch služobného pomeru. Doteraz tak platilo, že po splnení tejto podmienky dostávali len výsluhový dôchodok. Na klasickú starobnú penziu nedosiahli spravidla preto, že jednou z podmienok je platenie dôchodkového poistenia aspoň počas 15 rokov. K poberaniu oboch dôchodkov sa tak nedostal každý výsluhový penzista. Pred službou v polícii či u vojakov pritom mohol pracovať niekoľko rokov a platiť odvody.
To sa má podľa návrhu zmeniť a roky dôchodkového poistenia už nebudú pri nároku na starobný dôchodok zohrávať úlohu. Získajú ho teda aj tí, ktorí majú menej ako 15 rokov dôchodkového poistenia. Naopak, keď vojak či policajt nezíska nárok na výsluhový dôchodok, ale istý čas pracoval v polícii či v ozbrojených silách, jeho penzia sa bude počítať ako klasický starobný dôchodok.
„Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby bol poberateľom výsluhových dôchodkov zhodnotený celkový počet rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky, ktorým je nielen systém dôchodkového poistenia vykonávaný Sociálnou poisťovňou, ale aj osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov,“ tvrdí ministerstvo.
Starobný a výsluhový dôchodok v praxi
Suma čiastkového starobného dôchodku sa má určiť ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku zo sociálneho poistenia a podielu obdobia výkonu služby a súčtu obdobia výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia. Teoretická suma starobnej penzie sa bude počítať ako násobok počtu odpracovaných rokov, priemerného osobného mzdového bodu (POMB) a dôchodkovej hodnoty. Mzdový bod bude štát počítať aj z platu, z ktorého výsluhový penzista platil poistné na výsluhové zabezpečenie.
V návrhu je aj klauzula, podľa ktorej bude štát pri výpočte garantovať, že takto určená suma starobného dôchodku nesmie byť nižšia ako suma klasického dôchodku určená len zo sociálneho poistenia. Môže sa tiež stať, že poistenec v kalendárnom roku zaplatí poistné na výsluhové zabezpečenie aj poistné na sociálne poistenie. Vtedy sa budú pri výpočte dôchodku brať do úvahy oba vymeriavacie základy dokopy.
Ministerstvo práce tiež navrhuje, aby mali výsluhoví penzisti nárok na čiastočný starobný, predčasný starobný, ale aj invalidný dôchodok.
Príklad na čiastočný starobný dôchodok
Poberateľ výsluhového dôchodku získal 15 rokov poistenia za výsluhu rokov. Z tohto počtu získal v tzv. kategóriách funkcií len 3 roky a zvyšných 12 rokov získal po roku 1999, kedy boli kategórie funkcií už zrušené. Okrem toho získal tento poistenec 10 rokov dôchodkového poistenia v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia, t. j. poistné na dôchodkové poistenie platil do Sociálnej poisťovne. Počas obdobia poistenia v silových rezortoch sa jeho príjem pohyboval na úrovni 2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a po prechode do tzv. všeobecného systému to bolo 1,5 násobok priemernej mzdy. Dôchodkový vek dovŕšil k 1. januáru 2023 kedy požiadal o starobný dôchodok.
Súčasný stav:
Poistenec má nárok na výsluhový dôchodok, ale nárok na dôchodok zo Sociálnej poisťovne poistencovi nevznikne, nakoľko pri posudzovaní podmienky na potrebné obdobie dôchodkového poistenia sa poistencovi nezohľadnia obdobia dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. do nároku na dôchodok sa poistencovi zohľadní len 10 rokov dôchodkového poistenia, čo je nepostačujúce, nakoľko je potrebné získať 15 rokov dôchodkového poistenia. Zároveň mu nevzniká nárok na starobný dôchodok ani v zmysle príslušnej judikatúry, nakoľko nezískal potrebný počet rokov v kategóriách funkcií.
Ako to bude po novom:
Poistenec má nárok na výsluhový dôchodok a rovnako mu vznikne nárok na starobný dôchodok v Sociálnej poisťovne, nakoľko pri posudzovaní nároku sa poistencovi zohľadní aj obdobie dôchodkového poistenia získané za výsluhu rokov, t. j. poistenec získa celkom 25 rokov dôchodkového poistenia na posúdenie nároku na starobný dôchodok. Do výpočtu starobného dôchodku sa nebude počítať príjem, z ktorého sa vyrátal výsluhový dôchodok.
- V prvom kroku sa poistencovi sa určí tzv. teoretická suma starobného dôchodku (TSD) = obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby x priemerný osobný mzdový bod (vrátane období za výkon služby) x aktuálna dôchodková hodnota.
- V druhom kroku sa poistencovi určí čiastková suma starobného dôchodku (ČSD) = TSD x obdobie za výkon služby/ obdobie dôchodkového poistenia + obdobie za výkon služby.
- V treťom kroku sa určí suma starobného dôchodku ako rozdiel teoretickej sumy starobného dôchodku a čiastkovej sumy starobného dôchodku.
- V našom prípade sa poistencovi určí priemerný osobný mzdový bod nasledovne:
- POMB neupravený, zjednodušený výpočet = (152 + 101,5)/25 = 45/25 = 1,8
- POMB upravený (§ 63 ods. 3 písm. d)) =1,25+ (1,8-1,25)0,68 = 1,624 TSD v roku 2023 = 1,624 25 * 16,6393 = 675,6 eura
- Čiastková suma dôchodku = 675,6*15/25 = 405,4 eura
- Suma starobného dôchodku = TSD – ČSD = 675,6 – 405,4 = 270,2 eura
- Suma takto určeného dôchodku sa ešte zvalorizuje v roku priznania o 11,8 % a poistencovi by sa v roku 2023 vyplácala suma starobného dôchodku 302,2 eura.
Monitor z FINSIDER / aktuálne správy zo sveta bánk, poisťovní, sprostredkovateľov a ekonomiky/
Stanislav Milan a Dušan Bobanec
Najnovšie komentáre: