Vyberte stranu

Monitor z Aktuality sk

dnes 25.04.2020 00:00akt. 25.04.2020 07:52

Reportáž z Permanentného krízového štábu: „Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi“

Zdroj: David Ištok/Aktuality.skAktuality.skMartin Sliz

Niektorí úradníci si ťažko zvykali, že v tejto situácii musia pracovať aj cez víkend, hovorí Martin Královič, ktorý navrhol štruktúru operačného riadenia v krízovom štábe.

Uprostred slávnostnej Zrkadlovej siene úradu vlády prebieha tichá diskusia. O stôl sa neformálne opiera vedec Robert Mistrík a čosi vysvetľuje manažérovi v IT oblasti Petrovi Škodnému a šéfovi Lekárskeho odborového združenia Petrovi Visolajskému. Do rohov rozľahlej miestnosti sa jeho slová nedostanú.

Skupinka si chvíľu vymieňa informácie, a potom sa rozíde.

Takýchto vzájomných rýchlych porád absolvoval Škodný, Mistrík aj Visolajský za mesiac existencie Permanentného krízového štábu množstvo. Spolu s infektológom Vladimírom Krčmérym totiž tvoria základ štábu. Okolo seba vybudovali za niekoľko týždňov celú inštitúciu s desiatkami ľudí.

Jej zriadenie ohlásil premiér Igor Matovič 23. marca. Pociťoval totiž nedostatok koordinácie pri riešení pandemickej krízy.

„Jedna ruka nevedela, čo robí ľavá, ak sa aj niečo vybavilo, nie vždy sa o tom dozvedeli tí, ktorých sa to týkalo,“ povedal na uvádzacej tlačovej besede.

Zvyky ustúpili bezpečnosti

Vláda preto potrebovala vytvoriť akýsi centrálny mozog, ktorý by riadil výmenu informácií, kde by sa riešili každodenné problémy, združovali by sa vedecké kapacity a odkiaľ by prichádzali návrhy na systémové zmeny.

Vznikla teda idea inštitúcie, ktorá by stála bokom od zavedených štruktúr, a zároveň by plnila funkciu poradného orgánu premiéra. Realizáciou tejto idey sa stal Permanentný krízový štáb.

Na jednom systémovom opatrení sa v historickej budove úradu vlády, ktorý sa sčasti premenil na riadiace krízové centrum, pracuje aj vo štvrtok. A prvýkrát aj za asistencie dvoch redakcií (okrem nás dostal túto možnosť ešte Denník N), ktorým sa vedenie štábu rozhodlo ukázať „ostrú prevádzku”.

Začína sa hneď ráno. V chodbe na poschodí úradu vlády nás privíta Robert Mistrík, ktorý dnes plní úlohu sprievodcu. Podobne ako ostatní, ani on toho za posledný mesiac veľa nenaspal. V štábe sa pracuje dlho do noci a začína sa znovu o ôsmej ráno koordinačnou poradou. Na nej si členovia štábu nastavujú dennú agendu.

Napriek dezinfekcii, ktorá sa na úrade nachádza na každom kroku, si nepodáme ruky. Dotkneme sa lakťami. „To zaviedol premiér,“ pousmeje sa Mistrík nad inovovaným pozdravom. Zvyky ustúpili bezpečnosti.

„Médiá považujem v tejto situácii za dôležité,“ zaznie na úvod vedcovej reči. Aj preto si neodpustí kritiku. Hovorí všeobecne, nemenuje nikoho, no výčitka je jasná: často sa do éteru dostávajú informácie, ktoré nekorešpondujú s realitou, v médiách sa objavujú rôzni „šarlatáni“, samozvaní spasitelia a len máloktorý novinár mu zavolá, aby prekonzultoval odborné časti svojej práce. Vyzýva preto na zmenu prístupu a zároveň opatrnosť.

Po týchto slovách sa už ponárame do fungovania krízového štábu. Značnú časť dňa zaberajú porady, kde sa diskutuje o spoluprácach aj o riešení rôznych problémov. Na jedno také stretnutie sa dostaneme hneď po privítaní.

Ako efektívne využiť rýchlotesty

Dnes sa totiž permanentný štáb snaží naštartovať proces, na konci ktorého sa menej citlivé, no lacné rýchlotesty budú využívať na čo najefektívnejšie odhaľovanie infikovaných, a zároveň dávať odpovede aj na úrovni štatistiky.

V štábe preto potrebujú vymyslieť kľúč, podľa ktorého by testovali konkrétnych ľudí. V podstate princíp predvolebných prieskumov, pri ktorých sa na tisícke ľudí zisťujú nálady celej spoločnosti.

Na úvodnom stretnutí sú prítomní ľudia z rezortov práce, zdravotníctva, spravodlivosti aj obrany. Spolu s nimi v Žltom salóniku, kde kedysi pózoval Robert Fico pri milióne eur, sedia zástupcovia Univerzitnej nemocnice v Bratislave, samosprávnych krajov, miest a obcí a aj Slovenskej akadémie vied.

O jednej poobede zas prídu matematici, sociológovia a etnológovia, aby spoločne vymysleli, ako systém nastaviť.

Stretnutie je ilustráciou zmyslu existencie permanentného štábu, ale aj toho, ako koronakríza všetko zmenila. Zorganizovať týchto ľudí by počas bežnej prevádzky trvalo možno aj týždne. Dnes sa často dohadujú zo dňa na deň. Všetci sú veľmi ústretoví a vedia sa prispôsobiť, hovorí Mistrík, keď sa ho neskôr pýtame na ochotu pozvaných zúčastňovať sa takýchto porád.

Po stole sa nebúcha

Silvia Pastoreková z Biomedicínskeho centra SAV vysvetľuje na prvom stretnutí, že rýchlotesty overovali aj v univerzitnej nemocnici a pokiaľ je režim nastavený správne, rýchlotesty budú nápomocné.

Ich citlivosť pri odhalení infikovaného je len na úrovni 50 percent, preto s nimi treba narábať opatrne. Presnejšie PCR testy sú však drahé a pomalé a v momentálnej situácii sa nedajú nasadiť plošne. Preto ten nápad zapojiť aj rýchlotesty. Inšpirácia prišla z Rakúska a z Česka.

Rýchlotesty by mohli pomôcť odhaliť situáciu napríklad v domovoch sociálnych služieb a medzi zdravotníkmi. „Vymýšľame spôsob, ako testovať čo najviac ľudí za čo najmenej peňazí,“ zosumarizuje Mistrík účel rokovania. Po pár minútach nám poďakuje za účasť a poprosí nás, aby sme počkali pred miestnosťou. Stretnutie potrvá zhruba dve hodiny.

Týždenne ich absolvuje niekoľko. A hoci je doba napätá a pracuje sa pod tlakom, Mistrík si nevybavuje žiadne výbuchy emócií. K lepšej spolupráci môže prispievať aj to, že sa počas diskusií snažia dospieť ku konsenzu a nerobiť nátlak hlasovaním. „Nespomínam si, že by niekto búchal po stole,“ zaloví v pamäti.

Obedný pokoj

Stretnutie končí zhodou na potrebe využiť aj rýchlotesty a po krátkej debate vstupujeme do srdca Permanentného krízového štábu.

Ionizátory vzduchu, počítače a trinásť LCD panelov kontrastuje so štukovou výzdobou stien a rokajovými ornamentmi na rámoch zrkadiel najväčšej, Zrkadlovej sály.

V ľavom dolnom rohu miestnosti sedí zástupca náčelníka generálneho štábu Josef Pokorný, v ľavom hornom zas vedenie štábu. Vpravo dole má svoje stanovisko europoslanec Peter Pollák, ktorý má na starosti pomoc s marginalizovanými rómskymi komunitami. Aspoň kúsok súkromia v inak otvorenej miestnosti.

Je čas obeda a prevádzka je preto pokojnejšia. V štábe je takmer celé vedenie okrem profesora Krčméryho, Peter Pollák diskutuje s Robertom Mistríkom.

Na dvoch monitoroch sa zobrazujú štatistiky testovaných a infikovaných v slovenskom aj celosvetovom meradle, na ďalšom zas obsah Facebooku, ktorý sa týka koronavírusu. Z ďalšieho televízneho panela naprázdno otvára ústa moderátor spravodajskej televízie. Zvuk je sltmený.

Obsah monitorov je pre našu prítomnosť upravený. Členovia štábu odtiaľto totiž sledujú naprílad aj stav zásob či mapu infikovaných na úrovni ulíc, čo nie sú verejne prístupné informácie.

„Ak to rozlúskneme tu, urobíme to tu“

Obedné pozastavenie a štúdium útrob riadiaceho centra preruší Martin Královič zodpovedný za návrh, ako štrukturovať operačné riadenie celého štábu a pozve nás na stretnutie takzvanej odbornej skupiny, najnižšieho, ale o to dôležitejšieho orgánu.

Práve na tejto úrovni sa riešia najmä dennodenné problémy. „Vychádzali sme z princípu subsidiarity,“ hovorí Královič. Na rovnakom princípe bola založená aj idea decentralizácie Slovenska. Obrazne aj doslovne, pokiaľ si vie mesto vyriešiť nejaký problém samo, je zbytočné, aby ho mal v kompetencii kraj.

Odborné komisie alebo aj pracovné skupiny, zložené z ľudí z ministerstiev, krajov, hasičov, policajtov aj vojakov majú na starosti najmä dennú operatívu. Ich členovia sú v priamom kontakte s ľuďmi z každého ministerstva, aby mohli byť čo najefektívnejší. „Dnes budeme riešiť problémy samospráv. Čo budeme vedieť rozlúsknuť tu, urobíme tu,“ vysvetľuje zástupca hasičov Pavol Mikulášek fungovanie takejto komisie.

Na ilustráciu Mikulášek vymenuje niekoľko otázok, ktoré majú na programe: čo má robiť samospráva, pokiaľ človek opustí karanténne zariadenie, kedy bude realizovaný zber údajov o počte žiakov na školský rok 2020/2021, alebo ako sa má správať mestská polícia, keď infikovaný nechce ísť do izolácie?

Takýchto otázok denne vznikne desiatky a aby nimi nezahlcovali permanentný štáb ani ústredný krízový štáb, vznikli takéto skupiny.

Nevyhli sa problémom

Kým sa však rozdelenie úloh a spolupráca dostali aspoň na túto úroveň, chvíľu to trvalo. Pred mesiacom totiž celé operačné riadenie podľa Královiča začali budovať od piky. Narážali na nezvyk úradníkov pracovať aj mimo pracovnej doby, na pohodlnosť, aj na pokusy zbavovať sa zodpovednosti.

„Až pri zapojení sa do riadenia tejto krízy som si uvedomil rozdiel medzi ľuďmi z biznisu a úradníkmi, z ktorých si niektorí len teraz zvykajú na to, že víkend neexistuje,“ opisuje Královič, ktorý sa inak venuje zaisťovaniu bezpečnosti masových podujatí ako napríklad minuloročné majstrovstvá sveta v hokeji či zhromaždenia Za slušné Slovensko. 

Nebolo nič nezvyčajné, že súrne čosi potrebovali vyriešiť a úradník z istého obvodného úradu ho požiadal, aby mu svoje požiadavky poslal v piatok mailom. Pozrieť si ich plánoval v pondelok. „Takto to nejde.“

Úsmevná situácia nastala aj po uzavretí hraníc. Úrady zažívali veľký nápor, pretože si museli poradiť s vybavovaním výnimiek na ich prekročenie, s čím nemali skúsenosti. „Jedno ministerstvo si na to zriadilo špeciálnu emailovú schránku. Ostatné rezorty namiesto toho, aby sa inšpirovali, začali smerovať všetkých ľudí na túto jednu adresu,“ spomína Královič na problémy, ktoré museli prekonať.

Vďaka odborným skupinám sa takéto prekážky postupne strácajú a zástupcovia jednotlivých úradov sa na nich môžu operatívne dohodnúť na riešení problému. No ani tam nefunguje spolupráca vždy ideálne.

Napriek snahe majú totiž občas problém nájsť zhodu. V internom slangu sa preto udomácnilo slovíčko „eskalovať“. Pôvodne to znamenalo len toľko, že sa problém posunie na vyššiu riadiacu úroveň. No takýto krok zároveň môže vyvolať otázky a nevôľu vyšších štruktúr. Časom tak nabralo humorný nádych a členovia štábu medzi sebou v prípade akéhokoľvek hroziaceho konfliktu, aj takého, ktorý nesúvisí s prácou, žartujú: „Budeme eskalovať?“

Hromadia potenciál

O tretej poobede Robert Mistrík končí svoje stretnutie s matematikmi, sociológmi a etnológmi, s ktorými chcú vymyslieť model efektívneho využitia rýchlotestov. Napriek tomu, že sa zatiaľ na ničom konkrétnom nedohodli, pôsobí spokojne. Procesy sa naštartovali a spejú k riešeniu.

Matematici či etnológovia nie sú jediní vedci, ktorých zameranie nesúvisí priamo s vírusmi, no aj tak ich v Permanentnom krízovom štábe stretnete. Narazíte tu na mnohých nadšencov, ktorí pomáhajú, lebo to považujú za správne. Koronakríza spojila množstvo tvorivého potenciálu a vedeckých kapacít a veria, že ich myšlienky napokon usmernia politikov tak, aby sme krízu zvládli čo najlepšie.

Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi,“ žartovne sparafrázuje Mistrík slová Roberta Fica na stretnutí s vedcami, ktorí sa sami ponúkli, že sa radi zapoja do diskusii a prinesú svoje poznatky.

Kliknite sem pre všetko o koronavíruse
Ak sa Vám článok páčil, podporte nás.
Slobodné médiá a nezávislá žurnalistika existujú aj vďaka Vám.
Chcem podporiť

Pozn.:
Vláda Slovenskej republiky je od 21. marca 2020, resp. vláda Igora Matoviča je súčasná, v poradí štrnásta vláda Slovenskej republiky.
Zriadenie Permanentného krízového štábu je od 23.marca 2020.

Starostlivosť o seniorov by mala byť zásadnou prioritou pre novú vládu

Prevzaté zo SITA:

Hlava štátu to uviedla na sociálnej sieti po stretnutí s verejnou ochrankyňou práv Máriou Pattakyovou. Spoločne neskôr navštívili aj zariadenie pre seniorov v Borskom Mikuláši.

„Starostlivosť o seniorov bude jednou z najväčších výziev v nasledujúcom volebnom období a táto téma by mala byť zásadnou prioritou pre novú vládu,“ napísala prezidentka. Podľa nej by si budúca vláda mala uvedomiť, že Slovensko je jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín v Európskej únii a má dlhodobý nedostatok zariadení a personálu pre seniorov.

Čaputová si myslí, že prostredie a vybavenie zariadení má podporovať pocit normality a prihliadať na špecifické potreby klientov. „Problémom však je, že seniori v mnohých zariadeniach žijú spravidla v sterilnom a neosobnom prostredí. Musia vstávať a jesť v presne stanovenom čase a dodržiavať večierku a pritom strácajú súkromie, nemôžu si zamknúť dvere ani skrinku s osobnými vecami,“ uviedla prezidentka s tým, že ani súkromie seniorov pri hygiene nie je rešpektované. „Aby sme dokázali pomôcť všetkým takýmto zariadeniam, je však potrebný aj zákon o dlhodobej starostlivosti pre seniorov a spracovanie štandardov pre dodržiavanie základných práv klientov v zariadeniach sociálnych služieb. Domov dôchodcov v Borskom Mikuláši je dnes príkladom dobrej praxe,“ dodala hlava štátu.

PS: cit: „Aby sme dokázali pomôcť všetkým takýmto zariadeniam, je však potrebný aj zákon o dlhodobej starostlivosti pre seniorov a spracovanie štandardov pre dodržiavanie základných práv klientov v zariadeniach sociálnych služieb”. Otázka: to je treba až teraz riešiť?! njkoho to doteraz netrklo? alebo boli iba sľuby? 8x voľby=8x vlády so soc. cítením! Stačí.

25 rokov od vzniku 3. zboru LaPVO

Po vzniku SR prijala NR SR v roku 1993 základné koncepčné „vojenské“ dokumenty: 1.Obrannú doktrínu SR, 2.Strategickú koncepciu obrany SR a 3.Koncepciu výstavby armády SR do roku 2000. Pokým prvé dva mali politický a deklaratívny obsah tretí stanovoval pomerne ambiciózny plán vybudovať do cieľového roku relatívne malú, primerane vyzbrojenú a vycvičenú, ekonomicky a personálne saturovanú armádu, ktorá bude po operačnom a mobilizačnom rozvinutí pripravená brániť územie republiky. Malo sa tak stať v troch realizačných a časových etapách. Stručne napísané v rokoch 1993 až 1995 sa mali vytvoriť nové štruktúry armády, prezbrojiť a modernizovať ju a zvýšiť tabuľkový počet funkcií pre profesionálnych vojakov. Do tohto obdobia spadá aj budovanie 3. zboru letectva a PVO.

V polovici augusta 1993 prišla z Veliteľstva LaPVO v Trenčíne do Zvolena skupina 20 dôstojníkov rôznych vojenských odborností s cieľom zriadiť v extrémne krátkom čase do 1. novembra toho istého roku veliteľstvo budúceho operačného stupňa riadenia a velenia letectvu a vojsku PVO Armády SR.  Bola známa štruktúra veliteľstva aj tabuľky mierových počtov vojakov a zamestnancov, ktoré však boli pre niektorých sklamaním, lebo funkčné miesta mali nižšie hodnostné a platové rozpätie, ako sa všeobecne očakávalo. Stálym problémom bol aj nedostatok financií. Verejnosť vnímala existenciu armády samostatného štátu v navrhovanom modeli ako príliš nákladnú a politici považovali za ukazovatele vlastného úspechu rýchlosť a intenzitu odvrhnutia starého „socialistického“ typu armády a obsadenie funkcie ministra obrany civilistom nevojakom.

Proces zriaďovania veliteľstva 3. zboru LaPVO bol v tejto etape zavŕšený 1. novembra 1994. Tento termín historici zaznamenávajú aj ako oficiálny deň jeho uvedenia do pohotovostného systému ochrany vzdušného priestoru štátu. Jeho prvým veliteľom sa stal plk. Jozef Pivarči, náčelníkom štábu plk. gšt. Peter Novotňák /poverený výkonom funkcie veliteľa v roku 1994/, zástupcom veliteľa plk. Vladimír Púčik, zástupcom veliteľa – hlavným inžinierom pplk. Andrej Pilko a zástupcom veliteľa pre logistiku plk. Alojz Mihál. Veliteľstvo riadilo činnosť štyroch leteckých základní, troch protilietadlových raketových brigád, výcvikového strediska letectva, výcvikového strediska PVO, protilietadlovej raketovej technickej základne a siedmich útvarov tzv. zborového kompletu: veliteľského stanovišťa, 3. spojovacej brigády, 3. štábneho práporu, 3. práporu materiálového zabezpečenia, 3. práporu technického zabezpečenia, 3. leteckej stavebnej základne a 3. opravovne spojovacej techniky a RTZ. Po čase sa k tejto zostave pripojila aj vojenská hudba /predtým Posádková hudba B. Bystrica/ a v privilegovanom postavení aj VFS Jánošík. Tretí zbor letectva a PVO zanikol 31. decembra 1999 a jeho miesto zaujali Vzdušné sily OS SR.

Pred časom, 16. októbra 2019, sme si 25. výročie vzniku 3. zLaPVO pripomenuli stretnutím vo Zvolene.
Poďakovanie a obdiv patrí organizátorom pani Viere Tužinskej a plk. v.v. Jaroslavovi Haluškovi. Nám účastníkom spoza stola zostáva nádej, že sa podobné stretnutie podarí zorganizovať aj nabudúce. Povedzme pri 20. výročí vzniku Vzdušných síl OS SR na budúci rok.

Text: Ľubomír Miháľ
Fotografie: Ján Fiťma a Jaroslav Tomko

Spoločné foto účastníkov stretnutia

Organizátori pani Viera Tužinská a plk. v.v. Jaroslav Haluška

Téma: služobné byty

Stav v bytovke na Armádnej ulici v Trenčíne k dátumu 5.10.2020

Ubehlo zas trocha času a náš problém s odpredajom služobných bytov nik nerieši. Fotografie boli robené včera.(4.10.2020), resp. dnes po dažďoch v jednom z podkrovných bytov na Armádne 4 v Trenčíne, kde bývam aj ja. Nikto daný stav nerieši.

Ivan Čaniga napísal: 19. novembra 2019 v 19:10

Prajem príjemný podvečer.
Nechcel som tu, v tejto dobe otvárať tému ,,služobných bytov,, ale myslím, že vzhľadom nato, že je nejaký problém s touto témou, chcem po 26.11.2019 /rokovanie parlamentu/ objasniť celú problematiku tak , ako je hodná pozornosti občanov Slovenska a predovšetkým bývalých , ale i súčasných príslušníkov armády .V minulých dňoch bol slušne vyzvaný pán minister obrany SR k stretnutiu na doriešenie odpredaja ,,služobných,, bytov v Trenčíne na Armádnej ulici a doteraz sa z jeho strany nič neudialo a ani nereagoval. Včera bol poslaný návrh na legislatívnu zmenu týkajúcu sa ,,služobných bytov,, aj predsedovi NR SR pánovi Dankovi a dnes aj poslancovi p. Hrnkovi. Dúfam, že vzhľadom na obsah témy povolí neskôr admin širokú diskusiu. Možno iba na koniec konštatovanie -kto a prečo spustil túto ,,hru,, práve teraz?

Uvedenie do situácie

NKÚ (Najvyšší kontrolný úrad) SR vyzval MV (ministerstvo vnútra) a MO (ministerstvo obrany), aby ukončili nezákonné predaje služobných bytov.
Predaje služobných bytov v rezortoch vnútra a obrany boli podľa kontrolórov NKÚ nezákonné a nehospodárne. Oba rezorty podľa nich v posledných štyroch rokoch predali viac ako 400 služobných bytov nájomcom, čo zákon neumožňuje. Kritizujú tiež, že ich predávali za zostatkové, nie trhové ceny. Štát tak mal prísť o milióny eur.
Kontrolóri NKÚ sa zamerali na MV SR a MO SR a jeho organizáciu BARMO (bytová agentúra MO), ktorá spravuje služobné byty vojakov. Kontrola sa týkala rokov 2015 až 2018. V tom čase MV SR predalo 217 bytov a organizácia BARMO 212 bytov.

Podľa NKÚ boli všetky predaje služobných bytov v rozpore so zákonom. Rezorty si mali účelovo vykladať zákony, neoprávnene meniť charakter služobných bytov a následne ich predávať nájomcom. “Právne predpisy pritom jasne definujú, že nájom služobného bytu môže byť len na dobu určitú, počas vykonávania pracovného či služobného pomeru. Služobný byt preto nie je možné predať nájomcovi. Nie je ani zákonná možnosť, ako zmeniť nájomnú zmluvu služobného bytu na dobu neurčitú a následne ho predať súkromným osobám – nájomníkom,” zdôvodňuje NKÚ.
Predaje bytov označujú kontrolóri tiež za nehospodárne. “Byty boli predávané nájomcom aj niekoľko rokov po skončení služobného pomeru za minimálne zostatkové ceny, navyše, s odpustením ďalších percent pri splatení časti ceny, respektíve s možnosťou splácať zostatok ceny v desiatkach eur mesačne,” približujú. Ministerstvo vnútra SR v rovnakom období byty predávalo, ale zároveň získalo 57 ďalších v hodnote štyroch miliónov eur.
Ministerstvo obrany priamo vlastnilo šesť bytov, päť z nich nevyužívalo. Aktuálna trhová hodnota tých bytov je podľa prepočtu NKÚ SR približne tri milióny eur. Najdrahší päťizbový byt v hodnote takmer pol milióna eur nebol vôbec využívaný od roku 2014. “Byt bol v dôsledku nevyužívania vytopený, čím vznikla ďalšia škoda na majetku štátu,” doplnil NKÚ.

NKÚ oznámil svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní, mohlo podľa neho prísť k trestnému činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. “Národná autorita pre oblasť kontroly tiež považuje za nevyhnutné, aby obe ministerstvá definovali svoje stratégie v tejto oblasti, teda, akým spôsobom chcú zabezpečiť bývanie pre profesionálnych vojakov a policajtov aj civilných zamestnancov,” pokračuje.

NKÚ žiada tiež od vlády jasné vymedzenie pravidiel pri zaobchádzaní s takýmto nehnuteľným majetkom štátu.

Reakcia MV SR a MO SR:

“Ministerstvo vnútra SR si stojí za tým, že predaj bytov postupom podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol aplikovaný správne,” píše sa v reakcii. Rezort dodáva, že vychádza aj z rozsudku Najvyššieho súdu, podľa ktorého je predaj služobných bytov možné realizovať postupom podľa spomínaného zákona. V prípade potreby je rezort vnútra pripravený poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní potrebnú súčinnosť.

“Predaj bytov v správe Bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany (BARMO) – štátnej príspevkovej organizácie, je aktuálne pozastavený. BARMO postupovalo pri odpredaji bytov od roku 2003 v zmysle platného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a za týmto svojím postupom si stojí. V prípade potreby je pripravené poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní potrebnú súčinnosť,” uviedlo ministerstvo obrany.
Toľko z oficiálnych miest a TASR.

Aký je názor nájomníkov a postihnutých?
Máte možnosť v diskusii formou komentára prejaviť svoj názor.

Stretnutie po 40 rokoch

Na tomto webe riešime hlavne záležitosti ktoré sužujú nás VD, ale nielen o tom je náš život. Rád by som dal do pozornosti akciu, ktorá dala dohromady spolužiakov po dlhých rokoch.

V dňoch 6. až 8. septembra 2019 sa na chate Spojár v Žiarskej doline uskutočnilo stretnutie absolventov,  ktorí si zaspomínali na časy, keď ich v roku 1979 vyradil z VVTŠ – ČSSP v Liptovskom Mikuláši vtedajší veliteľ gen. Muržic so slovami „dobrý vietor do plachát, sokolíci moji“….no a tento náš ročník sa rozletel vtedy po celej ČSSR.

Niekedy koncom roka 2018 dostalo pár „šialencov“ nápad pripomenúť si tento deň stretnutím po 40 rokoch. Vtedy ešte nevedeli, ako sa zapotia pri hľadaní kontaktov, pretože bolo dosť takých, ktorí za tie roky „zmizli z dohľadu“, kontakty na rodičovské adresy už nefungovali. Podarilo sa, pretože ani terajšia SR a ČR nie sú tak veľké, aby sa každý s každým nepoznal, aj napriek zákonu o ochrane osobných údajov pomohli aj zložky štátov – obecné úrady, mestské polície….. Po nejakom čase sa podarilo osloviť cca 3/4 spolužiakov, na samotnom stretnutí sa zúčastnilo 71 vyslúžilcov z PVOS či PVO PV – raketové vojsko, radary, automatizované systémy velenia.  Bolo na čo spomínať, viacerí sa poznali nielen z VVTŠ, ale prežili spolu aj 4 roky na VSOŠer, či VG…. o prekvapenia zo zmeny postavy a výzoru niektorých zúčastnených veru nebolo núdze, na druhej strane niektorí napriek šedinám akoby sa za tých 40 rokov nezmenili.

Radi by sme aj takto verejne poďakovali tým, čo sa na organizácii či hľadaní kontaktov podieľali – Dušan Salak, Laco Zahradník, Jozef Šamaj, Jozef Olejár, Vlado Pilárik, Jozef Tkáč, aj vďaka ich prístupu ku organizácii sa toto stretnutie uskutočnilo v takom rozsahu.

Na záver iba – tešíme sa na ďalšie stretnutia a pripájame zopár fotiek.

P.S. Na účte zo stretnutia zostalo pár euro, ktoré nemalo význam deliť medzi účastníkov, preto sme sa rozhodli poslať ich na podporu webu bezpečnostných zložiek.

Jozef Šamaj, Dušan Salak

– –