Monitor z Aktuality sk

od Webmaster | 25. apr 2020 | Monitor | 0 komentárov

dnes 25.04.2020 00:00akt. 25.04.2020 07:52

Reportáž z Permanentného krízového štábu: „Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi“

Zdroj: David Ištok/Aktuality.skMartin Sliz

Niektorí úradníci si ťažko zvykali, že v tejto situácii musia pracovať aj cez víkend, hovorí Martin Královič, ktorý navrhol štruktúru operačného riadenia v krízovom štábe.

Uprostred slávnostnej Zrkadlovej siene úradu vlády prebieha tichá diskusia. O stôl sa neformálne opiera vedec Robert Mistrík a čosi vysvetľuje manažérovi v IT oblasti Petrovi Škodnému a šéfovi Lekárskeho odborového združenia Petrovi Visolajskému. Do rohov rozľahlej miestnosti sa jeho slová nedostanú.

Skupinka si chvíľu vymieňa informácie, a potom sa rozíde.

Takýchto vzájomných rýchlych porád absolvoval Škodný, Mistrík aj Visolajský za mesiac existencie Permanentného krízového štábu množstvo. Spolu s infektológom Vladimírom Krčmérym totiž tvoria základ štábu. Okolo seba vybudovali za niekoľko týždňov celú inštitúciu s desiatkami ľudí.

Jej zriadenie ohlásil premiér Igor Matovič 23. marca. Pociťoval totiž nedostatok koordinácie pri riešení pandemickej krízy.

„Jedna ruka nevedela, čo robí ľavá, ak sa aj niečo vybavilo, nie vždy sa o tom dozvedeli tí, ktorých sa to týkalo,“ povedal na uvádzacej tlačovej besede.

Zvyky ustúpili bezpečnosti

Vláda preto potrebovala vytvoriť akýsi centrálny mozog, ktorý by riadil výmenu informácií, kde by sa riešili každodenné problémy, združovali by sa vedecké kapacity a odkiaľ by prichádzali návrhy na systémové zmeny.

Vznikla teda idea inštitúcie, ktorá by stála bokom od zavedených štruktúr, a zároveň by plnila funkciu poradného orgánu premiéra. Realizáciou tejto idey sa stal Permanentný krízový štáb.

Na jednom systémovom opatrení sa v historickej budove úradu vlády, ktorý sa sčasti premenil na riadiace krízové centrum, pracuje aj vo štvrtok. A prvýkrát aj za asistencie dvoch redakcií (okrem nás dostal túto možnosť ešte Denník N), ktorým sa vedenie štábu rozhodlo ukázať „ostrú prevádzku”.

Začína sa hneď ráno. V chodbe na poschodí úradu vlády nás privíta Robert Mistrík, ktorý dnes plní úlohu sprievodcu. Podobne ako ostatní, ani on toho za posledný mesiac veľa nenaspal. V štábe sa pracuje dlho do noci a začína sa znovu o ôsmej ráno koordinačnou poradou. Na nej si členovia štábu nastavujú dennú agendu.

Napriek dezinfekcii, ktorá sa na úrade nachádza na každom kroku, si nepodáme ruky. Dotkneme sa lakťami. „To zaviedol premiér,“ pousmeje sa Mistrík nad inovovaným pozdravom. Zvyky ustúpili bezpečnosti.

„Médiá považujem v tejto situácii za dôležité,“ zaznie na úvod vedcovej reči. Aj preto si neodpustí kritiku. Hovorí všeobecne, nemenuje nikoho, no výčitka je jasná: často sa do éteru dostávajú informácie, ktoré nekorešpondujú s realitou, v médiách sa objavujú rôzni „šarlatáni“, samozvaní spasitelia a len máloktorý novinár mu zavolá, aby prekonzultoval odborné časti svojej práce. Vyzýva preto na zmenu prístupu a zároveň opatrnosť.

Po týchto slovách sa už ponárame do fungovania krízového štábu. Značnú časť dňa zaberajú porady, kde sa diskutuje o spoluprácach aj o riešení rôznych problémov. Na jedno také stretnutie sa dostaneme hneď po privítaní.

Ako efektívne využiť rýchlotesty

Dnes sa totiž permanentný štáb snaží naštartovať proces, na konci ktorého sa menej citlivé, no lacné rýchlotesty budú využívať na čo najefektívnejšie odhaľovanie infikovaných, a zároveň dávať odpovede aj na úrovni štatistiky.

V štábe preto potrebujú vymyslieť kľúč, podľa ktorého by testovali konkrétnych ľudí. V podstate princíp predvolebných prieskumov, pri ktorých sa na tisícke ľudí zisťujú nálady celej spoločnosti.

Na úvodnom stretnutí sú prítomní ľudia z rezortov práce, zdravotníctva, spravodlivosti aj obrany. Spolu s nimi v Žltom salóniku, kde kedysi pózoval Robert Fico pri milióne eur, sedia zástupcovia Univerzitnej nemocnice v Bratislave, samosprávnych krajov, miest a obcí a aj Slovenskej akadémie vied.

O jednej poobede zas prídu matematici, sociológovia a etnológovia, aby spoločne vymysleli, ako systém nastaviť.

Stretnutie je ilustráciou zmyslu existencie permanentného štábu, ale aj toho, ako koronakríza všetko zmenila. Zorganizovať týchto ľudí by počas bežnej prevádzky trvalo možno aj týždne. Dnes sa často dohadujú zo dňa na deň. Všetci sú veľmi ústretoví a vedia sa prispôsobiť, hovorí Mistrík, keď sa ho neskôr pýtame na ochotu pozvaných zúčastňovať sa takýchto porád.

Po stole sa nebúcha

Silvia Pastoreková z Biomedicínskeho centra SAV vysvetľuje na prvom stretnutí, že rýchlotesty overovali aj v univerzitnej nemocnici a pokiaľ je režim nastavený správne, rýchlotesty budú nápomocné.

Ich citlivosť pri odhalení infikovaného je len na úrovni 50 percent, preto s nimi treba narábať opatrne. Presnejšie PCR testy sú však drahé a pomalé a v momentálnej situácii sa nedajú nasadiť plošne. Preto ten nápad zapojiť aj rýchlotesty. Inšpirácia prišla z Rakúska a z Česka.

Rýchlotesty by mohli pomôcť odhaliť situáciu napríklad v domovoch sociálnych služieb a medzi zdravotníkmi. „Vymýšľame spôsob, ako testovať čo najviac ľudí za čo najmenej peňazí,“ zosumarizuje Mistrík účel rokovania. Po pár minútach nám poďakuje za účasť a poprosí nás, aby sme počkali pred miestnosťou. Stretnutie potrvá zhruba dve hodiny.

Týždenne ich absolvuje niekoľko. A hoci je doba napätá a pracuje sa pod tlakom, Mistrík si nevybavuje žiadne výbuchy emócií. K lepšej spolupráci môže prispievať aj to, že sa počas diskusií snažia dospieť ku konsenzu a nerobiť nátlak hlasovaním. „Nespomínam si, že by niekto búchal po stole,“ zaloví v pamäti.

Obedný pokoj

Stretnutie končí zhodou na potrebe využiť aj rýchlotesty a po krátkej debate vstupujeme do srdca Permanentného krízového štábu.

Ionizátory vzduchu, počítače a trinásť LCD panelov kontrastuje so štukovou výzdobou stien a rokajovými ornamentmi na rámoch zrkadiel najväčšej, Zrkadlovej sály.

V ľavom dolnom rohu miestnosti sedí zástupca náčelníka generálneho štábu Josef Pokorný, v ľavom hornom zas vedenie štábu. Vpravo dole má svoje stanovisko europoslanec Peter Pollák, ktorý má na starosti pomoc s marginalizovanými rómskymi komunitami. Aspoň kúsok súkromia v inak otvorenej miestnosti.

Je čas obeda a prevádzka je preto pokojnejšia. V štábe je takmer celé vedenie okrem profesora Krčméryho, Peter Pollák diskutuje s Robertom Mistríkom.

Na dvoch monitoroch sa zobrazujú štatistiky testovaných a infikovaných v slovenskom aj celosvetovom meradle, na ďalšom zas obsah Facebooku, ktorý sa týka koronavírusu. Z ďalšieho televízneho panela naprázdno otvára ústa moderátor spravodajskej televízie. Zvuk je sltmený.

Obsah monitorov je pre našu prítomnosť upravený. Členovia štábu odtiaľto totiž sledujú naprílad aj stav zásob či mapu infikovaných na úrovni ulíc, čo nie sú verejne prístupné informácie.

„Ak to rozlúskneme tu, urobíme to tu“

Obedné pozastavenie a štúdium útrob riadiaceho centra preruší Martin Královič zodpovedný za návrh, ako štrukturovať operačné riadenie celého štábu a pozve nás na stretnutie takzvanej odbornej skupiny, najnižšieho, ale o to dôležitejšieho orgánu.

Práve na tejto úrovni sa riešia najmä dennodenné problémy. „Vychádzali sme z princípu subsidiarity,“ hovorí Královič. Na rovnakom princípe bola založená aj idea decentralizácie Slovenska. Obrazne aj doslovne, pokiaľ si vie mesto vyriešiť nejaký problém samo, je zbytočné, aby ho mal v kompetencii kraj.

Odborné komisie alebo aj pracovné skupiny, zložené z ľudí z ministerstiev, krajov, hasičov, policajtov aj vojakov majú na starosti najmä dennú operatívu. Ich členovia sú v priamom kontakte s ľuďmi z každého ministerstva, aby mohli byť čo najefektívnejší. „Dnes budeme riešiť problémy samospráv. Čo budeme vedieť rozlúsknuť tu, urobíme tu,“ vysvetľuje zástupca hasičov Pavol Mikulášek fungovanie takejto komisie.

Na ilustráciu Mikulášek vymenuje niekoľko otázok, ktoré majú na programe: čo má robiť samospráva, pokiaľ človek opustí karanténne zariadenie, kedy bude realizovaný zber údajov o počte žiakov na školský rok 2020/2021, alebo ako sa má správať mestská polícia, keď infikovaný nechce ísť do izolácie?

Takýchto otázok denne vznikne desiatky a aby nimi nezahlcovali permanentný štáb ani ústredný krízový štáb, vznikli takéto skupiny.

Nevyhli sa problémom

Kým sa však rozdelenie úloh a spolupráca dostali aspoň na túto úroveň, chvíľu to trvalo. Pred mesiacom totiž celé operačné riadenie podľa Královiča začali budovať od piky. Narážali na nezvyk úradníkov pracovať aj mimo pracovnej doby, na pohodlnosť, aj na pokusy zbavovať sa zodpovednosti.

„Až pri zapojení sa do riadenia tejto krízy som si uvedomil rozdiel medzi ľuďmi z biznisu a úradníkmi, z ktorých si niektorí len teraz zvykajú na to, že víkend neexistuje,“ opisuje Královič, ktorý sa inak venuje zaisťovaniu bezpečnosti masových podujatí ako napríklad minuloročné majstrovstvá sveta v hokeji či zhromaždenia Za slušné Slovensko. 

Nebolo nič nezvyčajné, že súrne čosi potrebovali vyriešiť a úradník z istého obvodného úradu ho požiadal, aby mu svoje požiadavky poslal v piatok mailom. Pozrieť si ich plánoval v pondelok. „Takto to nejde.“

Úsmevná situácia nastala aj po uzavretí hraníc. Úrady zažívali veľký nápor, pretože si museli poradiť s vybavovaním výnimiek na ich prekročenie, s čím nemali skúsenosti. „Jedno ministerstvo si na to zriadilo špeciálnu emailovú schránku. Ostatné rezorty namiesto toho, aby sa inšpirovali, začali smerovať všetkých ľudí na túto jednu adresu,“ spomína Královič na problémy, ktoré museli prekonať.

Vďaka odborným skupinám sa takéto prekážky postupne strácajú a zástupcovia jednotlivých úradov sa na nich môžu operatívne dohodnúť na riešení problému. No ani tam nefunguje spolupráca vždy ideálne.

Napriek snahe majú totiž občas problém nájsť zhodu. V internom slangu sa preto udomácnilo slovíčko „eskalovať“. Pôvodne to znamenalo len toľko, že sa problém posunie na vyššiu riadiacu úroveň. No takýto krok zároveň môže vyvolať otázky a nevôľu vyšších štruktúr. Časom tak nabralo humorný nádych a členovia štábu medzi sebou v prípade akéhokoľvek hroziaceho konfliktu, aj takého, ktorý nesúvisí s prácou, žartujú: „Budeme eskalovať?“

Hromadia potenciál

O tretej poobede Robert Mistrík končí svoje stretnutie s matematikmi, sociológmi a etnológmi, s ktorými chcú vymyslieť model efektívneho využitia rýchlotestov. Napriek tomu, že sa zatiaľ na ničom konkrétnom nedohodli, pôsobí spokojne. Procesy sa naštartovali a spejú k riešeniu.

Matematici či etnológovia nie sú jediní vedci, ktorých zameranie nesúvisí priamo s vírusmi, no aj tak ich v Permanentnom krízovom štábe stretnete. Narazíte tu na mnohých nadšencov, ktorí pomáhajú, lebo to považujú za správne. Koronakríza spojila množstvo tvorivého potenciálu a vedeckých kapacít a veria, že ich myšlienky napokon usmernia politikov tak, aby sme krízu zvládli čo najlepšie.

„Nikdy nebola veda tak blízko premiérovi,“ žartovne sparafrázuje Mistrík slová Roberta Fica na stretnutí s vedcami, ktorí sa sami ponúkli, že sa radi zapoja do diskusii a prinesú svoje poznatky.
—

Kliknite sem pre všetko o koronavíruse
Ak sa Vám článok páčil, podporte nás.
Slobodné médiá a nezávislá žurnalistika existujú aj vďaka Vám.
Chcem podporiť

Pozn.:
Vláda Slovenskej republiky je od 21. marca 2020, resp. vláda Igora Matoviča je súčasná, v poradí štrnásta vláda Slovenskej republiky.
Zriadenie Permanentného krízového štábu je od 23.marca 2020.

Starostlivosť o seniorov by mala byť zásadnou prioritou pre novú vládu

od Webmaster | 20. feb 2020 | Monitor | 1 komentár

Prevzaté zo SITA:

Hlava štátu to uviedla na sociálnej sieti po stretnutí s verejnou ochrankyňou práv Máriou Pattakyovou. Spoločne neskôr navštívili aj zariadenie pre seniorov v Borskom Mikuláši.

„Starostlivosť o seniorov bude jednou z najväčších výziev v nasledujúcom volebnom období a táto téma by mala byť zásadnou prioritou pre novú vládu,“ napísala prezidentka. Podľa nej by si budúca vláda mala uvedomiť, že Slovensko je jednou z najrýchlejšie starnúcich krajín v Európskej únii a má dlhodobý nedostatok zariadení a personálu pre seniorov.

Čaputová si myslí, že prostredie a vybavenie zariadení má podporovať pocit normality a prihliadať na špecifické potreby klientov. „Problémom však je, že seniori v mnohých zariadeniach žijú spravidla v sterilnom a neosobnom prostredí. Musia vstávať a jesť v presne stanovenom čase a dodržiavať večierku a pritom strácajú súkromie, nemôžu si zamknúť dvere ani skrinku s osobnými vecami,“ uviedla prezidentka s tým, že ani súkromie seniorov pri hygiene nie je rešpektované. „Aby sme dokázali pomôcť všetkým takýmto zariadeniam, je však potrebný aj zákon o dlhodobej starostlivosti pre seniorov a spracovanie štandardov pre dodržiavanie základných práv klientov v zariadeniach sociálnych služieb. Domov dôchodcov v Borskom Mikuláši je dnes príkladom dobrej praxe,“ dodala hlava štátu.

PS: cit: „Aby sme dokázali pomôcť všetkým takýmto zariadeniam, je však potrebný aj zákon o dlhodobej starostlivosti pre seniorov a spracovanie štandardov pre dodržiavanie základných práv klientov v zariadeniach sociálnych služieb”. Otázka: to je treba až teraz riešiť?! njkoho to doteraz netrklo? alebo boli iba sľuby? 8x voľby=8x vlády so soc. cítením! Stačí.