Vyberte stranu

  Obsah analýzy:

I. ZMENA VALORIZAČNÉHO   MECHANIZMU  VO VŠEOBECNOM DÔCHODKOVOM SYSTÉME,
zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

II. NAVRHOVANÉ ZMENY VALORIZAČMÉHO   MECHANIZMU  V OSOBITNOM DÔCHODKOVOM SYSTÉME, zákon č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

 

 

I. ZMENA VALORIZAČNÉHO  MECHANIZMU  VO  VŠEOBECNOM    DÔCHODKOVOM   SYSTÉME,

zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

……Na základe programového vyhlásenia vlády sa z dôvodu makroekonomických zmien pripravuje zmena valorizačného mechanizmu ktorý má platiť len pre rok 2017.V zákone by mala byť zverejnená minimálna suma o ktorú by sa mali dôchodky v roku 2017 zvyšovať. Na základe možností štátneho rozpočtu by to mohlo byť v rozmedzí asi od 1 – 2 % priemerného dôchodku ktorý v súčasnosti je asi 414,7 eur čo by odpovedalo sume asi od 4,15 – 8,3 eura. Minister práce sociálnych vecí a rodiny povedal citujem:  „Mojou ambíciou je, aby sa dôchodky v roku 2017 zvýšili o približne o dve percentá, čo by bolo vyše osem eur.  Musí to však zvládnuť rozpočet“.  Štátny tajomník MPSVaR povedal citujem: „Výpočet , ktorý sa na zvyšovanie penzií používal doteraz, ostane.   Ale v zákone zároveň povieme, že výsledok  tohto výpočtu, a teda zvýšenie penzií nesmie podliezť určité percento.  Základom vzorca ostane dôchodcovská inflácia a na budúci rok aj rast miezd. Ostáva určiť, nakoľko sa s našimi seniormi, invalidmi či sirotami chceme podeliť s rastom ekonomiky a ako tento vzorec nastavíme“. „Na tom, ako sa dôchodky budú zvyšovať od roku 2018, sme sa ešte nedohodli. Ale bolo by nepríjemné, ak by sa nezvyšovali vôbec, …“. Pre ľudí ktorí ťažko pracujú vo výškach, pod zemou alebo v rizikovom zamestnaní by do dôchodku mohli odísť rýchlejšie ako v šesťdesiatke za presne nastavených podmienok ako to od roku 2013 funguje v Česku. Je záujem riešiť aj krivdy staro dôchodcov formou zvýšeného vianočného príspevku,  už nie ako sa uvažovalo zavedením trinásteho dôchodku. Aké bude skutočne stanovené percento minimálnej valorizácie ktoré od roku 2018 a v  ďalších rokoch nebude zo zákona možné podliezť, znížiť sa stanoví až na základe možností štátneho rozpočtu.

 

Opatrenia druhej Ficovej vlády v prospech udržania všeobecného dôchodkového systému.

Pripravila postupné dvíhanie dôchodkového veku od roku 2017.

– Zmenila systém valorizácie dôchodkov na obdobie piatych rokov 2013 –  2017 s využitím solidárnosti lepšie zarábajúcich voči menej zarábajúcimi.

– Zaviedla inštitút  minimálneho dôchodku, vianočného príspevku a niektoré sociálne opatrenia ktorými sa ale zvýšili výdavky SP.

Náš sociálny systém je príliš štedrý.  Nepredpokladalo sa, že bude až taká nízka inflácia, pokles cien, nárast miezd čím by valorizácia v roku 2017 bola na úrovni asi 1,3 eura s klesajúcou tendenciou. Z uvedených dôvodov by sa zvyšovali rozdiely medzi pracujúcimi a dôchodcami. Na základe uvedených skutočností je potrebné vykovať zmeny valorizačného systému.

V súlade s platným ustanovením § 63 ods. 3  zákona č. 461/2003 Z. z.  od roku 2018 by sa dôchodky  mali  zvyšovať,  valorizovať podľa pôvodne nastaveného systému to je  percentuálne podľa kritérií stanovených v zákone o sociálnom poistení (dôchodcovská inflácia) ak bude nárast, tak dôchodky sa zvýšia ak nebude, tak sa nezvýšia. Zároveň hovoria, že sa sústredia na rok 2017 a potom sa uvidí ako to bude ďalej. Cez uvedené  je tu ale aj reálna možnosť, že valorizácia od roku 2018 naďalej bude pokračovať o pevne stanovenú sumu, aj počas ďalších piatych rokov  2018 – 2022.   S čím súhlasí  aj predseda JDS,  ale  minimálne s garantovanými tromi percentami  so sumou 11,20 eur, ako aj s trinástym dôchodkom.  Valorizáciu pevnou sumou nevylučuje ani minister práce sociálnych vecí a rodiny, o čom sa zatiaľ len veľmi málo hovorí. Všetky pripravované opatrenia je potrebné dôsledne rozanalyzovať, prepočítať aké budú mať dopady na našu ekonomiku. Až na základe analýz sa rozhodne ktoré navrhované zmeny a v akom rozsahu sa uskutočnia.

Keď uvažujeme o nastavení najoptimálnejšieho a čo najspravodlivejšieho valorizačného mechanizmu musíme vychádzať z konkrétneho stavu aký bol v SR v predchádzajúcich rokoch a z predpokladaného, očakávaného stavu našej ekonomiky,  ako aj so stavu ktorý v budúcnosti  chceme dosiahnuť, na čo má vplyv značné množstvo faktorov, veličín ako napríklad sú:

– V predchádzajúcich rokoch na jedného dôchodcu platili odvody  asi traja zamestnanci. V súčasnosti je to 1,6 zamestnanca. V roku 2030 to bude pomer jedna ku jednej. V roku 2060 to bude asi len 0,74 zamestnanca.

– Oproti predchádzajúcim rokom neúmerne sa zvyšuje počet poberateľov dôchodkových dávok asi z 1,2 milióna na súčasných   asi 1,6 milióna. Aj z dôvodu rastu počtu narodených detí v 70 rokoch minulého storočia ktorí začnú odchádzať do dôchodku dôjde k značenému nárastu počtu dôchodcov.

– V predchádzajúcich rokoch dôchodkový vek bol u mužov 60 rokov, u žien 57 rokov (pri troch deťoch 54 rokov). V súčasnosti je  dôchodkový vek 62 rokov.   V dôsledku nepretržitého predlžovania priemerného veku dožitia sa na základe údajov štatistického úradu ktorý každý rok k 30.10. bude zverejňovať, sa v roku 2017  dôchodkový vek predĺži asi o 76 dní, ktoré sa postupne každým rokom budú znižovať až na hranicu asi o 50 dní ročne.  Horná hranica nie je zatiaľ  stanovená.  Zvýšenie dôchodkového veku sa postupne prejaví v znížení počtu dôchodcov a v skrátení doby  vyplácania dôchodkov. Priemerná dĺžka poberania starobných dôchodkov sa od roku 1970 skoro zdvojnásobila. Štát musí starobné dôchodky vyplácať raz tak dlhú dobu, čo sa prejavuje v značnom narastaní , zvyšovaní nákladov, výdavkov SP. Európska komisia odporúča predĺžiť dôchodkový  vek na 70 rokov.

– Znižovať rozdiely medzi lepšie a horšie zarábajúcimi okrem iného malo za cieľ aj zavedenie štátom garantovaného minimálneho dôchodku, čo ale neprinieslo očakávané výsledky. Pravdepodobne bude  potrebné zmäkčiť stanovené kritériá. Ďalej, asi len 85 % SZČO  odvádza minimálne odvody čím majú garantovaný minimálny dôchodok. Mnohí z nich (čo nato majú) si   sporia na dôchodok v III. pilieri čo je pre nich výhodnejšie ako odvádzať vyššie  odvody bez garancie či sa im to vzhľadom k  predpokladanému stavu všeobecného dôchodkového systému oplatí.

– niekoľkokrát sa upravovali kritéria, odvody v neprospech II. piliera,  čím došlo k úspore asi 500 mil. eur.

– V roku 1991 bol podiel priemernej výšky sólo starobného dôchodku k priemerne mzde 53,71 % (z priemernej mzdy každý SD dostal 53,71 %). V roku 2015 došlo k postupnému zníženiu  na 46,55 %. Toto percento sa  pravdepodobne postupne bude znižovať do hranici únosnosti až na úroveň maximálne asi do 35 %. Tieto skutočnosti  mali vplyv a naďalej budú mať  vplyv na výšky dôchodkov. Preštudujte si prosím aj tento link:   http://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku–k-3112–a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s 

– V SR  oproti vyspelým krajinám je nízka cena práce z ktorej sú odvádzané nízke odvody. Priemerná mzda v SR je 1–3 krát a viac nižšia ako vo vyspelých krajinách, čo sa prejavuje aj vo výške priemerných dôchodkov ktoré v SR sú 1–3 (5) krát nižšie, pri približne rovnakých cenách. Prestalo sa uvažovať o trinástom dôchodku ktorí niektoré štáty majú.

– Nepretržite sa znižujú príjmy SP  pri stále rastúcich výdavkoch. Narastajú rozdiely vo výške miezd  medzi  jednotlivými odvetviami a druhmi vykonávanej práce.  Zvyšujú sa rozdiely medzi lepšie  a horšie zarábajúcimi, čo sa štát snažil v roku 2012 riešiť prijatím solidárnych opatrení novelou § 63 ods. 3, 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, spravidla len na úkor solidárnosti.

–  Z uvedených dôvodov všeobecný dôchodkový systém je potrebné každý rok sanovať, dotovať zo štátneho rozpočtu sumou asi 700 mil. eur ročne. Bez prijatia systémových opatrení sa táto suma bude naďalej zvyšovať.  Na valorizáciu dôchodkov v roku 2017 v závislosti od  stanovenia výšky od 1 – 2 percent bude potrebné zo štátneho rozpočtu orientačne vyčleniť asi 100 mil. eur ktoré štát nemá.        Preštudujte si prosím aj t ento link:  http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/393699-bez-vlanajsieho-prebytku-by-bola-socialna-poistovna-v-deficite/ 

 

Prijatými solidárnymi opatreniami na sanovanie, stabilizovanie všeobecného dôchodkového systému  ako aj z dôvodu stierania rozdielov medzi  slabšie a lepšie zarábajúcimi  dôchodcami  na prechodné obdobie piatych rokov (2013 – 2017), to je do roku 2018  boli  prijaté solidárne opatrenia kedy lepšie zarábajúcim sa    d ô c h o d o k        k r á t i   v súlade s ustanoveniami  § 63 ods. 3. Priemerný osobný mzdový bod (ďalej len POMB) v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty POMB od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2013 80 %, 2014 76 %. 2015 72 %, 2016 68 %, 2017 64 %, 2018 a nasledujúcich rokoch 60 %, čím sa lepšie zarábajúcim poistencom   d ô c h o d o k  do konca ich život   z n i ž u j e.   Zároveň menej zarábajúcim poistencom  sa  k    d ô c h o d k u  po celý život   p r i p o č í t a   podľa § 63 ods. 4 k POMB v hodnote nižšej ako 1,0  rozdiel  medzi  hodnotou  1,0  a  POMB určeným v odseku 1 v roku 2013 17 %, 2014 18 %, 2015 19 %, 2016 20 %, 2017 21 %, 2018 a nasledujúcich rokoch 22%, čím sa na úkor lepšie zarábajúcich dôchodok menej zarábajúcim do konca ich života   z v y š u j e.  Prijatými solidárnymi opatreniami sa na úkor vysoko príjmových poistencov  zatvárajú nožnice medzi nízko príjmovými a vysoko príjmovými poistencami.   Cieľom je, napomôcť k zvyšovaniu dôchodkov nízko príjmovým poistencom ako aj napomôcť  ku stabilizácii všeobecného dôchodkového systému čo je v príkrom rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 1, 3, zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR a  so zásadami rovnakého zaobchádzania § 3 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 9 odsl.1 zákona č. 465/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní. Týmito opatreniami na úkor lepšie zarábajúcich dôchodcov  sa  čiastočne stierajú rozdiely medzi nízko príjmovými a vysoko príjmovými poistencami a čiastočne sa  znižuje  deficit sociálnej poisťovni.

U viacej zarábajúcich  sa aj z dôvodu zvyšovania hrubej mzdy  ďalej nepretržite budú  zvyšovať rozdiely  vo výške   dôchodku  medzi tými  ktorí odchádzali do dôchodku pred rokom 2013 (solidárne opatrenia neplatili, kedy sa vypočítaná výška dôchodku nekrátila, neznižovala). Ďalej aj  medzi tými čo do dôchodku odišli, alebo postupne odídu v rokoch 2013-2017  a neskôr, odkedy sa vypočítaná výška dôchodku začala postupne  čím viac, vo väčšej miere krátiť, znižovať  v neprospech lepšie zarábajúcich.  Mzdy, oproti rastu  dôchodkov rastú rýchlejším tempom, čo sa prejavuje vo zvyšovaní rozdielov medzi rastom priemerných miezd a rastom priemerných dôchodkov, dôsledkom čoho dochádza k  znižovanie životnej úrovne dôchodcov.

Pre zabezpečenie udržateľnosti všeobecného dôchodkového systému pokiaľ nechceme v budúcnosti pristúpiť  k  znižovaniu už prijatých dôchodkov  je nutné:

– Vykonať účinné systémové legislatívne zmeny.

–  Znižovať deficit sociálnej poisťovni postupným zvyšovaním dôchodkového veku (postupne sa  začne realizovať   od roku 2017).

–  Zvýšiť príjmy sociálnej poisťovni (napríklad zvyšovaním odvodov na dôchodkové poistenie zamestnancami a zamestnávateľmi, rastom priemerných hrubých platov, znižovaním nezamestnanosti, zvyšovaním počtov zamestnancov tvorbou nových pracovných miest atď.

– Znižovať náklady SP (nie na úkor znižovania už priznaných dôchodkov)

V praxi   s o l i d á r n o s ť   znamená,   že  ľudia ktorí po 1.1. 2013 išli  do dôchodku  alebo do 31.12.2018 pôjdu do dôchodku a dosiahnu POMB 1,25 – 3“,  tak podľa § 63 ods. 3  sa im POMB od 20 – 40 %  z n i ž u j e  (kráti), čo sa prejaví v znížení vypočítanej sumy ich dôchodku až do konca ich života. Lepšie zarábajúci  sa poskladajú na zvýšenie dôchodku menej zarábajúcim ktorí majú POMB menší ako „1“. Pri priemernej hrubej mzde je POMB „1“.  Keď je mzda  nižšia ako je priemerná hrubá mzda hodnota POMB je nižšia ako „1“, tak solidárnosťou  sa slabšie zarábajúcim   podľa § 63 ods.4 bez zásluh POMB  z v y š u j e  čo sa prejaví vo zvýšení ich dôchodkov až do konca ich života. Keď  poistenec dosiahne POM medzi „1 – 1,25“ tak sa  dôchodky nebudú znižovať  ani zvyšovať.  V rámci solidárnosti viacej zarábajúcich s menej zarábajúcimi sa  viac zarábajúci poskladajú na zvýšenie  dôchodkov menej zarábajúcim (teória rovnakého žalúdku).  Poistenci ktorí čím viac rokov odvádzali odvody, čím viac  zarábali, tým o väčšiu sumu bude ich dôchodok krátený. O skrátenú, zníženú sumu sa im ich  dôchodok  bude krátiť každý mesiac až do konca ich života. Krátenie dôchodku sa bude už vždy prejavovať aj v ďalšom krátení, znižovaní sumy ich valorizácie pri každej ďalšej valorizácii  pevnou sumou ako  aj pri každej ďalšej  percentuálnej valorizácii.

Týmito solidárnym opatreniami dochádza a naďalej bude dochádzať k celoživotnému znižovaniu,  znehodnocovaniu dôchodkov ľudí ktorí zarábali viac a do všeobecného dôchodkového systému aj viac odvádzali.  Najviac poškodení budú tí, ktorí do dôchodku budú odchádzať až v roku 2018 a neskôr aj z dôvodu každoročného nárastu priemernej hrubej mzdy. Čím neskôr pôjdu do dôchodku, tým väčšia bude solidárnosť, čo sa prejaví vo väčšom  znehodnotení  dôchodkov lepšie zarábajúcich poistencov.  Tieto skutočnosti sa prejavujú  vo zvýšení miery solidárnosti, to je v znižovaní výšky dôchodkov lepšie zarábajúcich  a vo zvyšovaní výšky dôchodkov slabšie zarábajúcich. Výsledky  celoživotného snaženia lepšie zarábajúcich si užíva niekto iní, to je menej zarábajúci.    Solidárnosť na úkor zásluhovosti je v príkrom rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2, čl. 13 ods. 1, 3, zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR a  so zásadami rovnakého zaobchádzania § 3 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 9 odsl.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní.

Od roku 2013 sú  vykonávané zmeny spravidla len na úkor zvyšovania solidarity v  neprospech lepšie zarábajúcich poistencov ktorí počas pracovného pomeru do I. piliera odvádzali viac peňazí ako horšie zarábajúci poistenci. Už tri krát neboli brané  do úvahy otázky zásluhovosti, to je kto koľko rokov a akú výšku odvodov do  systému každý rok odviedol. Ďalej, existuje značná sociálna skupina občanov ktorí počas svojho života do všeobecného dôchodkového systému neodviedli nič, alebo skoro nič. Len  parazitujú, priživujú sa na úkor tých čo počas celého života boli zamestnaní a odvádzali odvody.

Ľudia s vyššími príjmami ktorí sú od roku 2013 dôchodcovia, ako aj budúci dôchodcovia sú a budú  solidárnosťou  tri krát takto poškodzovaní, ukrivdení a ukrátení :

– Dôchodky sa im výrazne krátia, znižujú, redukujú v prospech menej zarábajúcich poistencov

– Pevnou sumou valorizované dôchodky lepšie zarábajúcim  v rokoch 2013-2017 rástli a dokonca ich  života budú  rásť  pomalšie,  nižšou sumou, čím sa znehodnocujú a ďalej budú znehodnocovať

– Nízko zarábajúcim na úkor lepšie zarábajúcich ich  dôchodky rástli  a budú rásť  rýchlejšie, s vyššou sumou ako by im rástli pri percentuálnej valorizácii čo bude trvať do konca ich života, to je bez zásluhovosti

Aj týmito solidárnymi opatreniami na úkor lepšie zarábajúcich, zvyšovaním dôchodkového veku   sa štát snaží  sanovať, stabilizovať  I. pilier a stierať, znižovať  rozdiely ( zatvárať nožnice) medzi slabšie a lepšie zarábajúcimi na úkor lepšie zarábajúcich.

V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti  I. piliera, ako aj stierania rozdielov medzi lepšie a horšie zarábajúcimi dôchodcami by zákonodarca  okrem zvyšovania dôchodkového veku mal prijať aj ďalšie systémové legislatívne opatrenia ako napríklad sú:

–  Zvýšenie odvodov zamestnancami a zamestnávateľmi. (Cez špecifiká osobitného dôchodkového systému vo všeobecnom systéme  prijať obdobné opatrenia ako boli  od 1.5.2013 prijaté v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dôsledkom čoho už nie je potrebné  deficitný osobitný dôchodkový systém s  výnimkou OS SR  dotovať, nakoľko je v súčasnosti už prebytkový, plusový.

Prijať legislatívne opatrenia na sanovanie nízkych dôchodkov zo štátneho rozpočtu (nie len na úkor lepšie zarábajúcich).

– Primať systémové opatrenia na postupné zvyšovanie hrubej mzdy čo zabezpečí zvýšenie odvodov (vo vyspelých štátoch sú asi 1-3 krát vyššie mzdy ako aj  asi o 1-3(5) krát vyššie dôchodky pri relatívne rovnakých cenách).

– Zníženie nezamestnanosti. Podľa prof. Staněka z Ekonomického ústavu SAV v budúcnosti so zvýšením automatizácie a robotizácie dôjde asi k 20-30 % zníženiu počtu pracovných miest  so značným zvýšením ziskov súkromných podnikov. (Možno by bolo vhodné uvažovať, aby strategické podniky s obrovskými ziskami opäť vlastnil štát, súčasná snaha o energetiku. Aj vo vyspelých kapitalistických štátoch štát vlastní niektoré strategické podniky).

– Pokiaľ čím neskôr budú prijaté  niektoré reálne systémové zmeny z dôvodu zvyšovania počtu dôchodcov, znižovania počtu pracujúcich na jedného dôchodcu v blízkej budúcnosti reálne hrozí znižovanie dôchodkov ako aj kolaps I. piliera.

Zmeny valorizačného mechanizmu  nie je možné donekonečna riešiť len na úkor solidárnosti bez účasti zásluhovosť. Princíp solidárnosti bol v praxi uplatnený už tri krát.

Zmenu valorizačného mechanizmu je možné vykonať dvomi spôsobmi.

  1. Na základe princípu zásluhovosti, to je   p e r c e n t u á l n e.   Je to najspravodlivejšie riešenie. Je v súlade s právnym systémom SR.
  2. Na základe princípu solidárnosti r o v n a k o u s u m o u.  Tento spôsob je v rozpore s právnym systémom SR.

 

 Z Á V E R

DÔVODY  PRE  NEPOKRAČOVANIE  VALORIZÁCIE  DÔCHODKOV   PEVNOU  SUMOV  SÚ:   

– Pri pokračovaní  valorizácie pevnou sumou v rokoch 2018 – 2022 by úspešnejší, viacej zarábajúci s väčšími odvodmi , s vyššími dôchodkami   boli už štvrtý krát solidárnosťou do konca života znevýhodnení, poškodení, defacto okrádaní a diskriminovaní.

–  Pri pokračovaní valorizácie pevnou sumou by   neúspešnejší, menej zarábajúci s nižšími odvodmi, nižšími  dôchodkami   boli už štvrtý krát do konca života  na úkor lepšie zarábajúcich bez zásluh zvýhodňovaní. 

 Stieranie rozdielov medzi vyššími a nižšími dôchodkami ako aj sanovanie, stabilizovanie  I. piliera by sa nemalo štvrtý krát uskutočniť za porušenia právnych predpisov na úkor ľudí s vyššími dôchodkami, ale dotáciami zo štátneho rozpočtu.

– Problém starodôchodcov a nízko zarábajúcich   sa nedá  vyriešiť  len prepočtom s využití ustanovenia § 63 ods. 3, 4  zákona č. 461/2003 Z. z. od roku 2013 – 2018 zvýšením POMB  v rozsahu od 18 – 22 %   na úkor lepšie zarábajúcich, nie je systémovým riešením  (je  to len poškodzovanie lepšie zarábajúcich). Nedá sa vyriešiť ani ďalším  pokračovaním solidárnosti v rokoch 2018 – 2022.  Tento problém nerieši ani zvyšovanie  vianočného príspevku. Problém starodôchodcov a nízko zarábajúcich   je možné s konečnou platnosťou raz a  navždy vyriešiť jedine dotovaním zo štátneho rozpočtu a týmto zmierniť napáchané krivdy voči nim. Predpokladám, že sa nečaká len na to, že táto skupina   úmrtnosťou postupne zanikne.

– Zavedenie valorizácie pevnou sumou  je v rozpore s Ústavou SR a právnymi predpismi čo názorné ukazujú tieto príklady: 

Príklad výpočtu starobného dôchodku lepšie zarábajúceho zamestnanca, ktorého POMB je „2“:

  1. Skutočný výpočet dôchodku pre rok 2016 po krátení, znížení POMB solidárnosťou. POMB = 2 = 1,25+0,75 …(0,75 : 100) x 68 = 0,51. Vzorec pre výpočet SD je    POMB x ODP (odpracované roky) x ADH (každý rok sa mení). 1,25 + 0,51 (68% z 0,72 POMB) x 40 x 10,9930 = 774 eur mesačne.
  2. Výpočet dôchodku pre rok 2016 zásluhovosťou, ak by sa POMB nekrátil o 68 % a zostal v hodnote „2“. SD = 2 x 40 x 10,9930 = 879 eur mesačne.

Rozdiel v tomto prípade (pri nekrátenom, zásluhovom POMB „2“) vo vyplácanom a podľa odvodov vyrátanom dôchodku je MÍNUS 105 eur mesačne (879 – 774=105), do konca života. Za 5 rokov je rozdiel, má menej o  6 300 eur, za 10 rokov 12 600, za 15 rokov 18 900. O túto sumu je daný dôchodca v súlade s § 63 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.  poškodený, ukrátený, defacto okradnutý.

Príklad výpočtu starobného dôchodku horšie zarábajúceho zamestnanca, ktorého POMB je „0,80“.

  1. Skutočný výpočet dôchodku pre rok 2016 po navýšení POMB. POMB = 0,80 + 0,04 (+20 %  z 0,20) = 0,84.  Vzorec pre výpočet SD je    POMB x ODP (odpracované roky) x ADH (každý rok sa mení).      0,84 x 40 x 10,9930 = 369,40 eur mesačne.
  2. Výpočet dôchodku pre rok 2016 zásluhovosťou, ak by sa POMB nezvýšil o 20 % a zostal v hodnote „0,80“. SD = 0,80 x 40 x 10,9930 = 351,80 eur mesačne.

Rozdiel v tomto prípade (pri zásluhovom POMB „0,80“)  vyplácanom a podľa odvodov vyrátanom dôchodku je PLUS  17,60 eur mesačne (369,40 – 351,80 = 17,6 eura) do konca života. Za 5 rokov je rozdiel, má viacej o 1 056 eur, za 10 rokov 2112, za 15 rokov 3 168 eur. O túto sumu je daný dôchodca v súlade s § 63 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.  bez zásluh zvýhodnený. 

Jednému lepšie zarábajúcemu dôchodcovi s POMB „2“ sa  zo solidárnosti z jeho dôchodku  zoberie 105 eur mesačne čo činí 1260 eur ročne z ktorého sa  5,96  slabšie zarábajúcim dôchodkom s POMB „0,80“ bez zásluh uhradí zvýšenie o 17,60 eur mesačne, čo činí 211,2 eur ročne.

Ak by valorizácia pevnou sumou s POMB „2“ z roku 2016  solidárnosťou už od roku 2017  nepokračovala, tak ľuďom  odchádzajúcich do dôchodku v roku  2017 by sa im dôchodky nekrátili minimálne o sumu 105 eur mesačne.   Ak by solidárnosť v rokoch 2017-2018 pokračovala,  tak v závislosti od  rastu  percenta POMB § 63 ods. 3 písm. e) 64 %, písm. f) 2018 a nasledujúcich rokoch 60% zákona č. 461/2003 Z.z.,  v závislosti od nárastu miezd  by pravdepodobne v roku 2017, 2018 suma krátenia bola asi  110-115 eur mesačne do konca ich života. Pri pokračovaní valorizácie pevnou sumou v rokoch 2018-2022 by sa solidárnosťou lepšie zarábajúcich  táto suma  každým rokom pre ľudí odchádzajúcich  do dôchodku  ďalej  bude postupne pravdepodobne v roku 2022 odhadom zvyšovať až na sumu 130 eur mesačne.  Výsledkom bude len ďalší nárast solidárnosti, poškodzovania budúcich lepšie zarábajúcich  dôchodcov. Takéto úmyselné poškodzovanie  lepšie zarábajúcich  občanov a zvýhodňovanie menej zarábajúcich občanov na úkor lepšie zarábajúcich občanov odporuje  zásade rovnakého zaobchádzania čo je v rozpore   § 3 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 9 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní.

Stojí za zváženie, či takéto ďalšie v poradí už štvrté vedomé, úmyselné solidárne poškodzovanie lepšie zarábajúcich  poistencov  a zvýhodňovanie menej zarábajúcich poistencov  na úkor lepšie zarábajúcich poistencov či už nehraničí s trestnou činnosťou?!     Či nedôjde k naplneniu znakov skutkovej podstaty spáchania trestného činu okrádania?

 

Z uvedených dôvodov je najspravodlivejšie valorizáciu od roku 2018  vykonávať  

p e r c e n t u á l n e,  to je podľa   z á s l u h.

          

 Podporujeme navrhované legislatívne zmeny v zákone 461/2002 Z. z o sociálnom poistení:

  1. Na základe stavu ekonomiky, inflácie a cien, valorizáciu v roku 2017 vykonať pevnou sumou.
  2. Od roku 2017 a v ďalších rokoch stanoviť hranice pod ktoré valorizácia nemôže poklesnúť.
  3. Od roku 2018 a v ďalších rokoch pokračovať vo valorizácii   p e r c e n t u á l n e.
  4. Odstrániť krivdy starodôchodcov.
  5. Sme za pokračovanie stierania rozdielov medzi lepšie a horšie zarábajúcimi formou ich dotovania so štátneho rozpočtu a nie len na úkor poškodzovanie defacto okrádania lepšie zarábajúcich.

V prípade vykonania valorizácie   p e v n o u     s u m o u    sa značná časť poberateľov starobných dôchodkov podľa ustanovení čl. 46 ods. 2, čl. 127,  čl. 130  zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR, § 9 ods. 2  zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní obráti na  súd, alebo na Ústavný súd SR.

 

 —————————————-

II. NAVRHOVANÉ ZMENY VALORIZAČMÉHO   MECHANIZMU  

V   OSOBITNOM   DÔCHODKOVOM   SYSTÉME

zákon č. 328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Vysoko oceňujem seriózne, kvalitne spracovanú  analýzu  SZK APVV ktorej výsledkom sú spracované návrhy na riešenie daného stavu. Ale, vychádzajúc zo súčasného  právneho stavu, so záverov mojej analýzy, ako aj  o neustále vyvíjajúcich a meniacich  sa názoroch  na vykonanie legislatívnych zmien valorizačného mechanizmu pre rok 2017 a v ďalších rokoch, ďalej vzhľadom na niekoľkoročnú kritiku a nutnosť zmeniť súčasný zdeformovaný valorizačný mechanizmus osobitného dôchodkového systému navrhujeme, odporúčame súbežne so zmenami vo všeobecnom dôchodkovom systéme  v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vykonať aj rovnaké legislatívne zmeny v osobitnom dôchodkovom systéme v zákone č. 328/2002 Z. z.  sociálnom  zabezpečení policajtov a vojakov takto:

1.Podporovať riešenie valorizácie čo najskôr.

Keďže zmena si vyžaduje novelizáciuzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a vzhľadom na postup a lehoty súvisiace s legislatívnym procesom prijímania zákonov najskorší termín je možný k 1.1.2017 ako aj ďalšie zmeny k 1.1.2018.

2.Podporovať ustanovenie minimálnej pevnej sumy valorizácie.

V súlade s pripravovanými legislatívnymi zmenami v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení to je s ustanovením minimálnej pevnej sumy valorizácie v roku 2017 a v ďalších rokoch navrhujeme rovnaké zmeny vykonať aj zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení.

3.Využiť riešenie valorizácie v roku 2016 na zmenu zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

a) Výsluhové dôchodky sú v súlade s § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. od 1.5.2013 valorizované rovnakým spôsobom ako dôchodkové dávky vo všeobecnom dôchodkovom systéme s tým, že do 1.7.2018 sa uplatňuje prepočet koeficientom podľa odslúžených rokov.  Vzhľadom k skutočnosti, že odslúžené roky boli pri výpočte výsluhového dôchodku už zohľadnené, prepočtom koeficientom sa druhý krát zohľadňujú, čo poberateľov výsluhových dôchodkov s nižším počtom odslúžených rokov oproti  poberateľom s vyšším počtom rokov odslúžených znevýhodňuje (dvakrát sa hodnotia počty odslúžených rokov).  Valorizácia  dôchodkových dávok v obidvoch dôchodkových systémoch  by mala byť realizovaná v rovnakom termíne.

Navrhujeme termín valorizácie z 1.7.2018 zmeniť na rovnaký termín ako je ustanovený v zákone č. 468/2003 Z. z. o sociálnom poistení, to je na termín k  1.1. kalendárneho roka od účinnosti noviel prijatých k zmene valorizácie.

b) V súlade s ustanovením § 68 ods. 16 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 1. júla 2018 sa všetky dávky výsluhového zabezpečenia zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch sociálneho poistenia na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky výsluhového zabezpečenia zvyšujú. Vzhľadom na rovnakú valorizáciu dôchodkových dávok vo všeobecnom ako aj v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia navrhujeme zjednotiť aj termín valorizácie na rovnaký to je k 1.1. kalendárneho roka.

4.Podporovať osobitné riešenie výsluhových dôchodkov,  takzvaných  „starodôchodcov“.

Je potrebné seriózne vyriešiť problém starodôchodcov, to je tých,  čo v podmienkach osobitného dôchodkového systému    odišli do výsluhového dôchodku pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorým boli spôsobené značné krivdy.

5.Od roku 2018 a v ďalších rokoch pokračovať vo valorizácii p e r c e n t u á l n e.

 

NÁVRHY  NA  OPATRENIA.

Pre zabezpečenie  zmien valorizácie v roku 2017 a zmien valorizačného mechanizmu od roku 2018 aby valorizácia prebiehala percentuálnym spôsobom s určením minimálnej sumy valorizácie, súbežne s prijatím legislatívnych zmien v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zabezpečiť prijatie rovnakých  legislatívnych zmien  s rovnakými termínmi v zákone č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení.  K zabezpečeniu  ich splnenia navrhujem vykonať tieto  opatrenia:

1. Predsedovia klubov  emailom oznámia predsedovi  Zväzovej rady   za akú  zmenu vykonania valorizačného mechanizmu sú, to je za percentuálnu alebo rovnakou sumou.

2.Prezidentom ZV SR zorganizovať spoločné stretnutie s predsedom  APVV, s predsedami  všetkých občianskych združení pri OS SR (ČSDO, KVV, letcov M. R. Štefánika, VVB Bratislava atď.)   k  zjednoteniu názorov na zmenu valorizačného mechanizmu vo všeobecnom dôchodkovom systéme a v osobitnom dôchodkovom systéme ako aj na zosúladenie termínu valorizácie v obidvoch systémoch.

3.V záujme zjednotenia názorov dohodnúť sa na časovom  nastavení, harmonograme vykonania jednotlivých  opatrení ktoré spoločne vykoná každé občianske združenie  za aktívnej  účasti jednotlivcov pri vykonávaní  opatrení.

4. Som presvedčený a očakávam, že do zabezpečenia navrhovaných  legislatívnych zmien  valorizačného mechanizmu sa zapoja všetky občianske združenie ako aj jednotlivci. V každom prípade ako mnoho krát predtým v najvhodnejšom čase zverejním kedy a aké opatrenie je potrebné vykonať  všetkými občianskymi združeniami a jednotlivcami.

Spracoval:  

pplk. v. v. Dr. Milan Kolen

člen sociálnej komisie a člen právnej komisie ZV SR